Uhorský cisár František Jozef I. na silvestrovskej recepcii vo Viedni roku 1896 vyhlásil: „Toto šampanské je skutočne vynikajúce." Na stole pred ním pritom stála fľaša slovenského sektu Hubert. Dnes šampanským označujeme iba sekty vyrobené vo francúzskom regióne Champagne. Najkvalitnejším sektom je šumivé víno, po ňom nasleduje perlivé a nakoniec sýtené víno. So znižujúcou sa kvalitou je pretlak CO2 vo fľaši menší, s čím súvisí aj nižšia stabilita peny a jemnosť bubliniek. Najväčší rozdiel medzi šumivým a sýteným vínom spočíva v pôvode kysličníku. V šumivých vínach táto látka vzniká produktom činnosti vínnych kvasiniek. Kvasenie prebieha v uzavretých kvasných nádržiach či v tlakových fľašiach, vzniknuté CO2 zostáva vo víne. Do sýtených vín je CO2 pridávaný umelo.
Legenda o slovenskej značke Hubert J. E. hovorí o mladom francúzskom vojakovi Johannovi Evangelistovi Hubertovi z oblasti Champagne. Ten sa s vojenskou výpravou vracal z napoleonského ťaženia v Rusku. Johann bol zranený a pri prechode cez Prešporok skolaboval. V nemocnici sa ho ujala krásna ošetrovateľka Paulína. Tá Francúza vyliečila a mladý zaľúbený pár zostal po svadbe žiť v meste. Johan poznal technológiu výroby šampanského, preto sa spolu s manželkou pustili do výroby šumivého vína z kvalitných miestnych surovín. Toľko romantická legenda. Realita ale bola iná. V roku 1825 vznikla na Radlinského ulici v Bratislave prvá fabrika na výrobu šumivého vína mimo Francúzska. Továreň sídlila na mieste, kde je dnes Chemicko-technologická fakulta STU. Spoločnosť založili Johann Fisher a Michael Schönbauer. Prvý člen rodiny Hubertovcov – Franz Hubert – sa ako spolumajiteľ továrne spomína v Bratislavskej kronike až o 50 rokov neskôr. Franz bol mladším bratom Johanna Evangelistu Huberta, zraneného vojaka, takže legenda je sčasti pravdivá.
