Prespávačky detí sú trendom. Čo všetko predtým zvažovať najmä u menších ratolestí
Prespávačky sa v našej kultúre udomácnili. Chodia na ne deti do rodín spolužiakov, do knižníc na Noc s Andersenom, do škôl na predvianočné akcie. A čoraz viac aj do materských škôl a ďalších inštitúcií, ktoré pripravujú rôzne kultúrno-vzdelávacie spacie podujatia. Zážitky v inom prostredí a najmä inom čase, ako je bežne zvykom, majú pre deti špeciálnu príťažlivosť večerného či nočného dobrodružstva.
Psychoterapeut Zoltán Mátyus sa 15 rokov venuje terapeutickej praxi, v ktorej sa stretáva so širokým spektrom problémov (vzťahové, výchovné problémy, depresie, panické stavy, psychosomatické ťažkosti a iné). Venuje sa aj osobnostnému rozvoju, párovej terapii. Podporuje klientov robiť efektívne rozhodnutia, aby dokázali prekonávať vnútorné aj vonkajšie bariéry, či už v osobnom alebo pracovnom živote. Má bohaté skúsenosti aj s prácou s dospievajúcimi a závislými.
Psychoterapeut Zoltán Mátyus sa 15 rokov venuje terapeutickej praxi, v ktorej sa stretáva so širokým spektrom problémov (vzťahové, výchovné problémy, depresie, panické stavy, psychosomatické ťažkosti a iné). Venuje sa aj osobnostnému rozvoju, párovej terapii. Podporuje klientov robiť efektívne rozhodnutia, aby dokázali prekonávať vnútorné aj vonkajšie bariéry, či už v osobnom alebo pracovnom živote. Má bohaté skúsenosti aj s prácou s dospievajúcimi a závislými.
Pri pozvaniach do rodiny známych či kamarátov, kde sa rodičia aj deti vzájomne dobre poznajú, nie sú prespávačky ničím mimoriadnym a deti sa na ne zvyknú tešiť. Niektorých rodičov menších dievčat či chlapcov však zaskočí, keď dostane ich syn či dcéra pozvanie od spolužiaka zo škôlky či školy, ktorého dobre nepoznajú a nevedia nič o jeho rodine. Vtedy zvažujú, s čím odtiaľ dieťa môže prísť a či to vôbec zvládne. Najmä ak ešte nikdy nespalo inde ako doma a má svoje večerné rituály. Redaktorka Štandardu sa o tejto téme rozprávala s psychoterapeutom Zoltánom Mátyusom.
Pustiť dieťa či nepustiť?