Ako vyzeral masaker Židov 7. októbra a prečo Izrael prichádza o podporu svetovej verejnosti

Raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť. Lenže čo ak sú zábery, na ktoré sa vzťahujú iné kritériá? Izrael od 7. októbra, keď došlo ku krutému masakru na civilných obyvateľov na jeho území, hovorí o nevídanej hrôze, ktorú porovnáva s holokaustom, ale neukazuje ju.

Jeden z týchto prípadov vyvolal zvláštnu pozornosť – išlo o odrezanie hlavičiek malých bábätiek. Správu priniesol Jewish Chronicle, písali sme o nej, aby ju následne spochybnila redaktorka CNN Sara Sidner. Aj o tom sme písali. Aj tento prípad ukazuje, že vidieť znamená viac ako počuť, a keďže k vojne patrí propaganda, poslaním média je rozlišovať a usilovať o hľadanie pravdy.

Privítali sme preto, keď veľvyslanectvo štátu Izrael pozvalo 9 vybraných slovenských novinárov na neverejné premietanie záberov z teroristického útoku hnutia Hamas. Štandard bol medzi pozvanými a mali sme možnosť vidieť záznam, ktorý pár dní pred nami premietali v Izraeli medzinárodnej skupine novinárov.

Štyridsaťdva minútový záznam

Pred začiatkom sme boli informovaní, že zábery nie sú určené pre verejnosť kvôli zachovaniu dôstojnosti obetí a ich rodín. Nemohli sme si nič nahrávať, z rovnakého dôvodu sme sa zaviazali nezverejňovať presný transkript záznamu. Do miestnosti sme si nesmeli priniesť žiadne elektronické zariadenie, mali sme k dispozícii iba pero a papier. Veľvyslanectvo nám poskytlo preklad z arabčiny a hebrejčiny. Veľvyslanec Levon neskôr povedal, že tento záznam sa premietal v Poľsku, Francúzsku, Belgicku a niektorých ďalších krajinách Európy. Jednotlivé videá nám boli premietané bez rozmazania, ktoré musí byť prítomné v médiách a na sociálnych sieťach.

Skoro trištvrtehodinový záznam bol verifikovaný Izraelskými ozbrojenými silami (IDF) a zámer ich premietania pre slovenských novinárov má byť ukázanie pravdy v kontraste k propagande hnutia Hamas, povedal Levon. Záznam bol vytvorený z telových kamier bojovníkov Hamasu, bezpečnostných kamier, kamier na palubných doskách aut aj záberov z mobilov. Záznam zobrazoval 138 osôb, ktoré boli zavraždené.

Jedno z prvých videí zachytávalo útok militantov pravdepodobne na kibutz Be’eri. Dvaja muži v nepriestrelných vestách sa zakrádali popri terasách domov. Na celej ulici panovalo napäté ticho, ktorého dôvodom bolo, že väčšina ulice už asi vedela o prebiehajúcom útoku. Ticho prerušovala iba streľba, keď militanti uvideli človeka mihnúť sa za oknom domu. Diváka pri záberoch premkne hrôza, neporovnateľná s ničím iným.

Ďalší záber zachytila domáca kamera v obývačke jedného z domov. Dospelý muž, otec dvoch chlapcov vo veku asi 8 – 10 rokov, začul blížiace sa výstrely. Jedného syna zobral na ruky, druhý bežal pred ním. Z domu sa rýchlo premiestnili cez dvor do stavby pripomínajúcej záhradný dom. Ďalej sa na obraze ukázali dvaja muži so samopalmi, ktorí začali do domu strieľať a následne dnu vhodili granát. Telo otca bolo náhle vymrštené ku vchodu. Neskôr nám veľvyslanec povedal, že podľa jeho informácií sa dospelý Izraelčan na granát hodil, aby zachránil svojich synov. Militanti následne plačúcich chlapcov vyhnali naspäť do obývačky. Jeden bojovník Hamasu si z ich chladničky vybral nápoj, napil sa a obidvaja ozbrojenci odišli. Starší chlapec ošetroval mladšieho brata, ktorý prišiel o oko zásahom šrapnelu. Ďalší záber zobrazoval matku chlapcov, ktorá s ozbrojenou strážou kibutzu prišla identifikovať telo.

Najhrôzostrašnejším záberom bola skupina bojovníkov Hamasu posmievajúca sa mužovi ležiacemu v kaluži krvi, pravdepodobne v jeho vlastnom dome. Následne sa mu snažili odseknúť hlavu motykou. Barbarstvo sa tým len znásobilo.

Záznam obsahoval aj audiozáznam bojovníkov hnutia Hamas. Jeden zachytil muža s menom Mahmúd, ktorý telefonoval rodičom z kibutzu Mefalsim. Chválil sa rodičom, že zabil desať židov vlastnými rukami. Volal z telefónu ženy, ktorú zabil, a žiadal od rodičov, aby na jeho telefóne, otvorili aplikáciu Whatsapp a pozreli si fotky a videá, ktoré si poslal na svoj telefón ako dôkaz. Tento príbeh už obletel svet, vidieť ho však predsa pôsobí nanovo mrazivým dojmom.

Bezpečnostná kamera zachytila aj vstup dvoch militantov do chodby škôlky. Dospelá žena sa snažila skryť v jednej miestnosti. Potom, ako ju militanti zastrelili, odniesli jej bezvládne telo. Pravdepodobne, aby bolo vystavené zosmiešneniu alebo podpáleniu. Viacero záberov zobrazovalo zhorené telá, predpokladám, že bojovníci Hamasu podpaľovali mŕtve telá z dôvodu, aby ešte zvýšili emočnú ujmu pre ich príbuzných.

Záznam zobrazoval aj viacero izraelských civilistov, ktorí nachádzali odstavené autá s mŕtvymi telami. Takisto sme videli video zachytávajúce asi dvadsaťčlennú skupinu študentiek vo veku okolo štrnásť rokov. S blížiacou sa streľbou ich rozhovory prechádzajú do úplného ticha, narastá pocit zúfalstva na ich tvárach. Keď je streľba úplne blízko pár dievčat začne plakať. Videli sme zábery z hudobného festivalu v Re’ime, ako aj auto, na ktorého korbe ležali dvaja izraelskí zajatci, jeden mal obviazané predlaktie, na ktorom mu chýbalo zápästie, následne k nim bol vyložený tretí muž a auto odišlo do pásma Gazy.

Po skončení premietania sme spoločne obetiam venovali minútu ticha.

Otázky na veľvyslanca Levona

Následne veľvyslanec štátu Izrael Eitan Levon odpovedal na otázky prítomných novinárov. Diskusia bola nevyhnutne poznačená nielen tým, čo sme krátko predtým videli, ale aj tým, čo sa za mesiac od tohto pogromu odohráva v Gaze.

Najväčšiu pozornosť vyvoláva neproporčne silná odpoveď izraelskej armády, podľa čísel, ktoré zverejňuje Hamas a používajú ich všetky médiá, ide o vyše 11-tisíc obetí. Až 40 percent z toho by mali tvoriť deti. Podľa WHO každých 10 minút zahynie v Gaze jedno dieťa. Generálny tajomník OSN António Guterres preto povedal, že Gaza sa stáva „cintorínom pre deti“. Jeho výrok pobúril Izrael, ale ešte viac poburuje ďalší postup vojny a humanitárna katastrofa, ktorá sa v Gaze odohráva. Guterres v relácii GPS na CNN povedal, že za jediný mesiac ide o konflikt, kde zomrelo viac detí ako v akejkoľvek nedávnej vojne za rok, vrátane Jemenu, Ukrajiny či iných častí sveta. Nedostatkové je úplne všetko, nemocnice sú cieľmi vojenských útokov, bojuje sa aj v ich chodbách. Hamas ich údajne využíva ako svoje zázemie.

Otázka na veľvyslanca Levona, ktorý je bývalým vojakom so skúsenosťami z Libanonu, bola, prečo Izrael nezverejňuje vlastné odhady o počte civilných obetí v pásme Gazy. Novinári píšuci o vojne logicky potom čerpajú iba z vyhlásení hnutia Hamas, čo Izraelu vadí, ale sám neposkytuje alternatívu. Levon reagoval, že izraelské úrady nemajú možnosť dostať sa ku presným počtom a nechcú šíriť propagandu. Hamas tvrdí, že počet obetí pred pár dňami presiahol číslo 10 000, aktuálne už vyše 11-tisíc obetí. Levon si myslí, že počet obetí je nižší a hnutie Hamas sa snaží získať sympatie ostatných krajín.

Na túto otázku reagoval aj Guterres, generálny tajomník OSN: „Nenechám sa zatiahnuť do debaty o číslach, ale aj keby boli čísla nižšie, ako tvrdí Hamas, celkom iste ide o tisíce ľudí.“ Problém podľa neho je, že musíme odlíšiť Hamas od palestínskej populácie, o to viac, ako nepovažujeme Hamas za legitímnu vládu palestínskych Arabov.

Ako reaguje na vysoké čísla obetí izraelský veľvyslanec? Spomeňte si na útok na nemocnicu al-Ahlí Arábí v centre mesta Gaza zo 14. októbra, hovorí veľvyslanec Levon, „Hamas vedel za 5 minút spočítať, že mŕtvych bolo 500 ľudí a obvinil z útoku Izrael. Mimochodom aj niektoré slovenské médiá šírili túto dezinformáciu.“ Pritom to nesedí a americkí, britskí a francúzski predstavitelia tvrdia, že výbuch spôsobila raketa alebo jej časť, ktorá bola odpálená z Pásma Gazy smerom na Izrael.

Možno však jedným útokom, kde bol Hamas usvedčený z propagandy, vysvetliť celú katastrofu, ktorú na diaľku sledujeme v Gaze? Obyvatelia používajú kontaminovanú alebo špinavú vodu, humanitárna pomoc je katastrofálne nízka, dokáže zabezpečiť len asi 80 gramov jedla a 30 mililitrov vody na osobu, benzín a palivo je zakázané úplne, čo znemožňuje fungovanie nemocníc. Takmer všetky už prestali fungovať alebo fungujú v krízovom režime. Transport pacientov je pritom nemožný. A práve preto pápež František aj mnohé organizácie a štáty volajú po prímerí a humanitárnej pomoci.

Veľvyslanec Levon na otázku, ako vníma výzvy viacerých mimovládnych organizácií v Európe, ktoré volajú po zastavení bojov, povedal, že ich vníma ako „užitočných idiotov“, ktorí „bez toho, že by o tom vedeli, tiež pracujú na zničení Izraela“. Levon podotkol, že s Hamasom Izrael už viackrát bojoval a jediným mierovým riešením bola porážka hnutia Hamas.

Plán izraelského boja v Gaze má podľa Levona iba jeden cieľ, a to oslobodiť čo najviac z 230 izraelských zajatcov. Veľvyslanec sa vyjadril, že nedisponuje informáciami, koľko z nich je ešte nažive. Taktiež povedal, že keď budú prepustené všetky osoby unesené z Izraela a pásmo Gazy sa zbaví Hamasu, vznikne mierové spolunažívanie Arabov a Židov. To však, už vzhľadom na masívnu vojenskú operáciu, ktorá zjednotila nielen palestínskych Arabov v Gaze a na Západnom brehu, ale aj širší moslimský svet, pôsobí skôr ako želanie, než ako reálna možnosť. Napokon, práve preto prišiel Izrael za mesiac od útokov Hamasu o sympatie svetovej verejnosti. Témou už nie je krutosť Hamasu, ale krutosť vojny, ktorá sa proti Hamasu vedie a na ktorú doplácajú palestínski Arabi, ktorí podľa prieskumu verejnej mienky publikovaného vo Foreign Affairs dokonca nesympatizovali s Hamasom.

Hoci je Izrael Slovensku vzdialenejšou témou ako vojna na Ukrajine, dôsledky vojny sa priamo dotýkajú aj Európy. Spojivkom sú najmä migranti, ktorí žijú najmä na západe Európy. V Londýne, Paríži, Berlíne aj ďalších miestach sledujeme pravidelné demonštrácie na podporu Palestíny. Na Slovensku, vďaka nízkemu počtu migrantov z arabských a moslimských krajín, tento problém necítime, ale práve to bola posledná téma, ku ktorej sa vyjadril veľvyslanec Levon. Myslí si, že to, čo sa v októbri stalo v Izraeli, sa môže o 20 rokov stať aj v Európe. Vyjadril sa, že v islame existuje extrémna teória, že aj Európa je posvätné územie patriace moslimom, tak ako im patril juh Španielska od 8. do 16. storočia. „Slobodný svet, ktorý si váži, že môžeme mať demokraciu, slobodu prejavu, ľudské práva, práva žien, LGBTQ práva. Mnoho z toho nie je akceptované v mnohých arabských štátoch, určite nie v Gaze,“ povedal Levon.

Slovenska sa tento odkaz, našťastie, týka menej, ale o to viac by sa Európa a štáty, ktoré majú na svojom území početné moslimské menšiny, mali zaujímať o stav a vývoj vojny. Až príliš ľahko sa totiž môže stať, že vojna môže mať hrozivé dôsledky nielen pre Gazu a poprípade Izrael, ale aj pre ďalšie krajiny sveta vrátane Európy. Ak existuje nejaké ponaučenie z vojny na Ukrajine, tak pre rýchle ukončenie vojny a okamžité prímerie sa dá najviac urobiť po začiatku vojny, potom môže byť všetko nepomerne zložitejšie.