Progresívni politici z PS už zistili, v čom sa podobajú na hlavátky podunajské

V posledných dňoch môžeme v Denníku N, Sme aj v Aktualitách pozorovať nový zaujímavý úkaz: progresívni novinári kritizujú progresívnych politikov z Progresívneho Slovenska. V slovenskom mainstreamovom mediálnom prostredí ide o natoľko výnimočný úkaz, že mu stojí za to venovať trochu času a priestoru.

Filip Obradovič z Denníka N nedávno napísal, že opozičná činnosť PS pripomína blúdenie. Ako ďalej uviedol, „v PS prenechali priestor Igorovi Matovičovi. Ako lídrov opozície ich vôbec nevidieť“. Jeho kolega Roman Pataj si posťažoval, že „Progresívne Slovensko celkovo žije skôr na sociálnych sieťach, kde sa jeho členovia pomedzi fotografie z dovoleniek pohoršujú, ale to je zväčša všetko“. Karikaturista Danglár si z Trubana a Šimečku dokonca robí žarty, že nevedia urobiť ani poriadnu tlačovku.

Zuzana Kepplová z denníka Sme radí poslancovi Spišiakovi a poslankyni Plavákovej z poslaneckého klubu PS, že keď už sa chcú k novej vláde vyjadrovať odborne a nie „matovičovsky“, mali by aspoň oni dvaja hovoriť to isté. Aby bolo zrejmejšie, čo si vlastne PS odborne myslí o personálnych zmenách v rezorte ministerstva vnútra. Kepplová si dokonca povzdychne: „Táto opozícia potrebuje 100 dní.“

Šéfredaktor Aktualít Peter Bardy kritizuje PS a opozíciu mimo Matoviča s ešte väčším dešpektom: „Už by sa mohli prebrať z akademického teoretizovania a nastúpiť do politickej praxe. Sú totiž rovnako „nekonfliktní“, čítaj mimo témy, ako boli v predvolebnej kampani.“ Ako Bardy celkom presne poznamenáva, „nereagujú na udalosti, ale na reakcie, že nereagujú“.

Čo sa to deje v „červených denníkoch“? Nie je to z ich strany voči PS nespravodlivé? Veď politici PS robia presne to isté, čo robili aj pred voľbami. Občas urobia tlačovku, dávajú statusy na sociálne siete, vyjadrujú sa, keď im k tomu médiá dajú priestor. A toho priestoru teda mali v slovenských mainstreamových médiách pred voľbami požehnane. Čo sa teda zmenilo, že ich zrazu vlastní progresívni roztlieskavači kritizujú?

Skončila doba hájenia. Doba hájenia je časové obdobie, kedy sa zver a ryby nesmú loviť. Doba, kedy sú zver či ryby chránené, najmä preto, aby sa mohli v pokoji rozmnožovať. V politike je to podobné. Niektoré politické strany a ich politikov mainstreamové médiá lovia bez milosti celý rok, niektorým politickým stranám doprajú občas nejaké obdobie pokoja a niektoré politické strany sú hájené, aby sa mohli čo najviac voličsky rozmnožiť.

Politici z PS práve zistili, že aj oni sú iba jedným z druhov „politických rýb“.  Najviac sa podobajú na hlavátky podunajské. Prečo? Doba hájenia hlavátok podunajských je totiž od 1. januára do 31. októbra. Táto doba práve uplynula. Začína obdobie lovu. Voľby sa skončili, vláda PS s Hlasom sa nepodarila, treba začať ventilovať frustráciu. Niekto za to predsa môže!

Oni, progresívni novinári, za to určite nemôžu. Veď od začiatku roka až do začiatku októbra urobili všetko pre to, aby sa PS v dobe hájenia mohlo v kľude voličsky rozmnožovať. Dokonca kvôli splneniu vyššieho cieľa celý čas PS mediálne prikrmovali! Kto teda zlyhal? No predsa politici. V tomto prípade tí „ich“ politici. Zrazu progresívni komentátori začínajú zisťovať, že tí „ich“ politici nie sú pripravení ani na to, aby robili novej vláde účinnú opozíciu. Začínajú sa pýtať, ako by vlastne vládli, keď nezvládajú ani opozičnú prácu. Zaujímavé, pred voľbami sa na to akosi nepýtali.

V hlavách progresívnych mienkotvorcov sa začínajú objavovať myšlienky, či by vlastne nemal vstúpiť do politiky Ľudovít Ódor so Štefanom Hamranom, keďže tie doteraz chránené a prikrmované politické ryby nevedia zaručiť požadovaný výsledok. Veď ten Hamran s Ódorom predsa hovoria to isté, čo oni: My sme si robili dobre svoju prácu, to politici zlyhali!

A tak celý ten progresívny kolotoč začne odznovu. Prvú polovicu volebného obdobia budú progresívni mienkotvorcovia hľadať nových progresívnych politikov, ktorí by čítali z ich pier rovnako dobre ako PS, ale s potenciálne lepším výsledkom. Ak sa ich nepodarí nájsť, vezmú na milosť PS a začne nové obdobie hájenia a mediálneho prikrmovania.

Tento progresívny politicko-mediálny kolotoč pozná Slovensko už niekoľko volebných období. Progresívne elity si vyberú svojich favoritov a radia im, čo majú hovoriť a robiť. Ak ich favoriti poslúchajú, sú chránení a mediálne prikrmovaní. Výsledok je však vždy ten istý. Ľudia na Slovensku volia totiž akosi inak, než si progresívni mienkotvorcovia predstavujú. Ako hovorí klasik, kde asi súdruhovia z NDR urobili chybu?

Pripomína mi to historku z valného zhromaždenia firmy, ktorá vyrábala žrádlo pre psy. Vedenie firmy pred akcionármi prezentovalo presvedčivé grafy o úspešných marketingových kampaniach, ktoré firma za posledný rok urobila. Zlepšila sa poznateľnosť značky, vnímanie značky, aj mnohé ďalšie ukazovatele. Najväčší akcionár si zobral slovo a opýtal sa: „Ako je potom možné, že nám stále klesajú predaje?“ Nastalo dlhé ticho, a potom si zobral slovo jeden radový zamestnanec: „Viete, tie psy to naše žrádlo nechcú žrať.“

Aká je tá odpoveď na otázku „kto za to môže“ niekedy jednoduchá.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.