Filip Obradovič z Denníka N nedávno napísal, že opozičná činnosť PS pripomína blúdenie. Ako ďalej uviedol, „v PS prenechali priestor Igorovi Matovičovi. Ako lídrov opozície ich vôbec nevidieť“. Jeho kolega Roman Pataj si posťažoval, že „Progresívne Slovensko celkovo žije skôr na sociálnych sieťach, kde sa jeho členovia pomedzi fotografie z dovoleniek pohoršujú, ale to je zväčša všetko“. Karikaturista Danglár si z Trubana a Šimečku dokonca robí žarty, že nevedia urobiť ani poriadnu tlačovku.
Zuzana Kepplová z denníka Sme radí poslancovi Spišiakovi a poslankyni Plavákovej z poslaneckého klubu PS, že keď už sa chcú k novej vláde vyjadrovať odborne a nie „matovičovsky“, mali by aspoň oni dvaja hovoriť to isté. Aby bolo zrejmejšie, čo si vlastne PS odborne myslí o personálnych zmenách v rezorte ministerstva vnútra. Kepplová si dokonca povzdychne: „Táto opozícia potrebuje 100 dní.“
Šéfredaktor Aktualít Peter Bardy kritizuje PS a opozíciu mimo Matoviča s ešte väčším dešpektom: „Už by sa mohli prebrať z akademického teoretizovania a nastúpiť do politickej praxe. Sú totiž rovnako „nekonfliktní“, čítaj mimo témy, ako boli v predvolebnej kampani.“ Ako Bardy celkom presne poznamenáva, „nereagujú na udalosti, ale na reakcie, že nereagujú“.
Čo sa to deje v „červených denníkoch“? Nie je to z ich strany voči PS nespravodlivé? Veď politici PS robia presne to isté, čo robili aj pred voľbami. Občas urobia tlačovku, dávajú statusy na sociálne siete, vyjadrujú sa, keď im k tomu médiá dajú priestor. A toho priestoru teda mali v slovenských mainstreamových médiách pred voľbami požehnane. Čo sa teda zmenilo, že ich zrazu vlastní progresívni roztlieskavači kritizujú?
