Môžeme očakávať posilnenie náročného boja uprostred ruín v pásme Gazy

Pozemná operácie izraelskej armády v pásme Gazy Pozemná operácie izraelskej armády v pásme Gazy. Foto: TASR/AP

Pravidelný štvrtkový text Petra Januru sa dnes venuje rastúcemu napätiu v moslimskom svete, ktorý môže viesť k väčšej až civilizačnej vojne a novému fenoménu na Ukrajine. V Kyjeve vidieť rozpory a nejednotu.

Prvou témou je Izrael, respektíve rastúci nepokoj v arabskom a širšom moslimskom svete.

Vojenská operácia Izraela sa momentálne odohráva v pásme Gazy a okolo samotného mesta Gaza na severe tohto pásma. V najbližších dňoch môžeme očakávať posilnenie partizánskeho boja a náročných bojových situácií uprostred ruín vytvorených bombardovaním. Tento druh vojny bude pre Izraelské obranné sily (IDF) oveľa nákladnejší. V boji padne viac izraelských vojakov a viac ich bude zranených. Momentálne nie je jasné, ako dlho budú tieto strety trvať. Napriek tomu pri pretrvávajúcich negatívnych reakciách a hrozbách zo strany moslimských krajín ako Irán, Turecko či dokonca Saudská Arábia bude súčasný stav z dlhodobého hľadiska neudržateľný.

Dokonca aj verejná mienka v Európe a USA sa začína odkláňať od pozície Izraela. Medzinárodné a domáce tlaky na ukončenie vojny budú teda narastať. Turecký prezident Erdogan sa vyhráža, že jeho krajina by mohla vstúpiť do konfliktu, ktorý má potenciál stať sa civilizačným. Irán povzbudzuje hnutie Hizballáh (Libanon) a povstaleckú skupinu Hútíov (Jemen), aby reagovali na akcie Izraela raketami zo severu aj z juhu.

Len ťažko si predstaviť, že moslimský svet zostane bez silnejšej reakcie, ak by sa vojna v Gaze predĺžila na niekoľko nasledujúcich týždňov alebo mesiacov. Hamas a medzinárodné médiá budú naďalej informovať o tisíckach civilných obetí a budú neustále ukazovať zábery katastrofálnej situácie v pásme Gazy. Súčasný konflikt dokázal niečo, čo sme si dlho nevedeli predstaviť: spojil sunnitov a šiítov, Turkov a Iráncov, aj frakcie zapletené do domácich sporov v Libanone, Jemene, Sýrii, Iraku či Líbyi. Napätie eskaluje a posúva nás bližšie k možnosti väčšej regionálnej vojny.

Zo strategického hľadiska je preto situácia, v ktorej sa Izrael nachádza, mimoriadne zložitá. Premiér Netanjahu dal nedávno jasne najavo, že o prímerí nebude uvažovať, kým nebudú prepustení všetci rukojemníci zadržaní Hamasom. Pretože Hamas túto podmienku pravdepodobne nikdy nesplní, vojna môže teoreticky trvať mesiace alebo aj dlhšie. Netanjahu tiež vyhlásil, že Izrael bude garantom bezpečnosti v pásme Gazy na neurčitý čas.

Tento postoj odmieta návrh Spojených štátov na vytvorenie medzinárodných mierových síl v Gaze, ktoré by po ukončení vojenských operácií zahŕňali európske a arabské krajiny. Palestínčania chápu, že za týchto okolností zničené obydlia a infraštruktúra nebudú tak skoro obnovené. Tento plán preto už teraz odmietajú a mnohí z nich sa napriek ohrozeniu života rozhodli zostať vo svojich domovoch. Z ich pohľadu je cesta Izraela nezlučiteľná s prípadným návratom Palestínčanov do ich domovov v Gaze.

Zdá sa, že aj medzinárodné spoločenstvo uviazlo v situácii, kde chýba predstava o dlhodobom riešení tohto konfliktu. Spojené štáty, moslimské krajiny a dokonca aj Rusko a Čína sa zhodujú, že nakoniec musí vzniknúť riešenie v podobe dvoch štátov. Realizácia tohto riešenia sa však zdá byť technicky nemožná. Transformácia Západného brehu Jordánu na súčasť palestínskeho štátu narazí na značný odpor vzhľadom na prítomnosť približne 150 izraelských osád a státisícov osadníkov v tejto oblasti. Mnoho Palestínčanov tiež nesúhlasí s tým, že ich budúci štát by pozostával len zo Západného brehu Jordánu a pásma Gazy. Z pohľadu Izraela neexistujú žiadne stimuly na vytvorenie palestínskeho štátu, keďže židovský štát nie je presvedčený, že toto riešenie nakoniec odstráni súčasné bezpečnostné výzvy. Vojna medzitým pokračuje a spôsobuje tisíce civilných aj necivilných obetí.

Druhou témou je Ukrajina.

Vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj v nedávnom rozhovore pre časopis Economist vyhlásil, že “vojna s Ruskom sa dostala do patovej situácie“. Podľa Zalužného vojna Ruska s Ukrajinou úplne uviazla v zákopoch. „S najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde k žiadnemu hlbokému prielomu,“ povedal.

Tento rozhovor vyvolal na Ukrajine veľkú kontroverziu a napätie, aj prezident Zelenskyj priamo protirečil svojmu vrchnému veliteľovi a vyhlásil, že “vojna nie je v patovej situácii“.

Nachádzame sa, zdá sa, v kritickom bode konfliktu, keď sa stupňuje napätie a nákladná a dlhotrvajúca protiofenzíva Kyjeva neprináša výsledky, čo zvlášť po začiatku vojny v Izraeli a Gaze vyvoláva obavy, že západná vojenská a finančná podpora môže začať slabnúť.

Ukrajina ešte stále vedie náročnú protiofenzívu na východe a juhu proti ruským ozbrojeným silám. Kým Kyjev uskutočnil v poslednom čase niekoľko účinných náletov (ukrajinské letectvo nedávno zaútočilo na lodenicu vo východnom prístavnom meste Kerč na Krymskom polostrove), jeho protiofenzíva nepriniesla očakávané pozitívne výsledky.

Generál Zalužnyj mal v úmysle signalizovať medzinárodnému spoločenstvu, že Ukrajina potrebuje cielenejšiu podporu vzhľadom na technologickú remízu v teréne. Zalužnyj chcel poukázať na to, že prevládajúca “ukrajinská únava“ na Západe by mohla mať škodlivé účinky na vojnové úsilie. Napriek tomu sa zdá, že jeho rozhovor vyvolal opačný efekt.

S negatívnou reakciou ukrajinskej prezidentskej administratívy na vyjadrenia generála Zalužného o patovej situácii existuje potenciál destabilizovať situáciu na Ukrajine a vyvolať pochybnosti a neistotu medzi ukrajinským obyvateľstvom a medzinárodným spoločenstvom o účinnosti vojenskej stratégie Ukrajiny.

Generál Zalužnyj je obľúbený, rešpektovaný a podporovaný ukrajinským obyvateľstvom. Ďalšia eskalácia tejto politickej šarvátky by preto mohla viesť k vnútornej nejednote medzi vládou a armádou, čo by bola pre vnútorne vyčerpanú Ukrajinu mimoriadne nepríjemná situácia.


Ďalšie články