Matky používajú kontaminovanú vodu na prípravu detskej výživy. Humanitárna situácia v Gaze je katastrofálna

Život v Pásme Gazy sa pre mnohých ľudí v poslednom čase zúžil len na „chôdzu a čakanie“, píše portál Economist. Pešo sa musia presúvať všade – k autám s vodou a studniam, do pekární alebo k hocikomu, kto im môže poskytnúť nejaké jedlo.

Napriek tomu, že na jedlo niekedy čakajú dlhé hodiny, domov sa neraz vracajú s prázdnymi rukami.

V noci potom čakajú na svitanie, ktoré zvyčajne prináša utlmenie izraelského bombardovania a prináša šancu na pár hodín spánku.

V polovici októbra Izrael opakovane vyzval 1,1 milióna obyvateľov severnej časti Pásma Gazy, aby odišli na juh. Predpokladá sa, že približne tri štvrtiny z nich toto varovanie poslúchli.

Niektorí Palestínčania, ktorí sa pokúsili neskôr utiecť z oblasti, zistili, že cesta predstavuje nebezpečenstvo. Existujú správy o tom, že civilistov počas prechodu ostreľovali alebo bombardovali.

Hoci na juh enklávy útočí Izrael v menšej miere, neznamená to úplné bezpečie pre obyvateľov. Economist uvádza, že 7. novembra zahynul jeden Palestínčan a deväť ďalších bolo zranených pri útoku na školu v Chán Júnis, prvom meste južne od evakuačnej línie.

Nedostatok osobného priestoru, potravín aj vody

Väčšina vysídlených osôb sa ukrýva v neštátnych zariadeniach, nemocniciach a iných verejných budovách, ktoré sú však preplnené. Napríklad v centre odborného vzdelávania v Chán Júnis má každý obyvateľ menej ako dva metre štvorcové osobného priestoru a o každú toaletu sa delí najmenej šesťsto ľudí.

Pred vojnou priemerný prídel na obyvateľa v Gaze predstavoval 80 litrov vody denne. OSN uvádza, že v núdzových situáciách potrebuje človek na pitie, varenie a hygienu minimálne 15 litrov. V súčasnosti však typický denný prídel tomuto číslu nezodpovedá.

Momentálne dostáva obyvateľ Pásma Gazy priemerne len tri litre vody denne, často je však špinavá a pochádza z poľnohospodárskych studní. Niektoré matky sú nútené používať kontaminovanú vodu aj na prípravu detskej výživy.

Kúpanie sa preto stalo luxusom a dehydratácia bežnou záležitosťou. Zdravotnícki pracovníci tvrdia, že sa medzi ľuďmi vyskytli tisíce prípadov hnačky spôsobenej zlými hygienickými podmienkami.

Ľudia majú problém zohnať aj základné potraviny, ako sú vajcia, ryža a olej na varenie. V hŕstke pekární, ktoré ešte fungujú, stoja cez noc v radoch, aby si zabezpečili niekoľko bochníkov chleba. Bežnou a primerane dostupnou potravinou sa pre obyvateľov palestínskej enklávy stal tuniak v konzerve a surová cibuľa, niekedy s kúskom chleba.

Izraelská armáda nedostatok zásob popiera

Podľa Economistu izraelská armáda 7. novembra poprela, že by v Gaze bol nedostatok potravín, vody a ďalších základných zásob. Argumentuje, že od 21. októbra sa do enklávy dostalo 665 nákladných áut s tritisíc tonami potravín a 1,15 milióna litrov vody.

Uvedené čísla sú pozoruhodné, pokiaľ ich pozorný človek nevydelí medzi 2,3 milióna ľudí a 18 dní. Dodávky tak predstavujú len 76 gramov potravín a 29 mililitrov vody na osobu denne.

Situácia je horšia na severe Gazy, kde podľa odhadov 300-tisíc ľudí buď nemohlo, alebo neuposlúchlo izraelský príkaz na evakuáciu. Agentúry poskytujúce pomoc sa snažia dodávať zásoby do oblasti, ktorú odrezali od juhu izraelské jednotky. OSN tvrdí, že na severe stále nefungujú žiadne pekárne.

Predstavitelia Hamasu obvinili 8. novembra na tlačovej konferencii OSN za to, že neposkytuje dostatočnú pomoc Gaze. Opomenuli pri tom však svoju vlastnú zodpovednosť pri začatí vojny aj pri riadení enklávy.