Globálne hospodárske oživenie sa odkladá
Možno ste už zaznamenali, že občas hovorím: Ak nechcete prísť na bubon, robte všetko naopak, než vám vláda radí. Pokiaľ toto tvrdenie platí v prípade vlády, musí pri nadnárodných inštitúciách platiť dvojnásobne. Tými nadnárodnými spoločnosťami mám na mysli napríklad Európsku komisiu, Svetovú banku či Medzinárodný menový fond (MMF).Nakoniec, práve MMF sa opakovane ospravedlňoval. Raz napríklad Grécku za svoje odporúčania, inokedy zase za zlú predpoveď hospodárskej výkonnosti Veľkej Británie. Najmä v prípade Grécka však chyba bola ospravedlniteľná ťažko – uvrhla totiž túto krajinu do oveľa hlbšej recesie, než bolo nutné.Pre nás z toho vyplýva, že nadnárodné inštitúcie omylné sú, a to frekventovane. Presne na to myslím v súvislosti s vyhlásením MMF, že „príliš rýchle uvoľnenie menovej politiky v eurozóne by bolo drahou chybou“. V panelovej diskusii v Bruseli to povedal námestník európskeho oddelenia Medzinárodného menového fondu Helge Berger.
Návteva prezidentky SR Zuzany Èaputovej v automobilke KIA v iline
Výrobná linka závodu Kia Motors Slovakia v Žiline. Foto: Erika Ďurčová/TASR
Z jeho slov cítiť strach z vysokej inflácie. Európska centrálna banka (ECB) v októbri prerušila najdlhšiu sériu zvyšovania úrokových sadzieb vo svojej histórii, a teraz vyčkáva. Ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb sa už nepredpokladá, skoré znižovanie však tiež nie. A MMF je práve jedným z advokátov ponechania úrokových sadzieb na súčasnej úrovni.
Ja sa však domnievam, že ide len o ďalší z mnohých omylov. Úrokové sadzby už splnili svoju úlohu: naštartovali dezinflačný proces. Miera inflácie už začala klesať. Že doteraz neklesla a ani len tak ľahko neklesne na vytúžené dve percentá, už nie je spôsobené tým, že by vysoké úrokové sadzby nefungovali. Spôsobuje to množstvo pomýlených štátnych regulácií – za všetky spomeňme napríklad emisné povolenky, vinou ktorých nemôže klesnúť cena elektriny.
Ďalšie zvyšovanie, a dokonca aj ponechanie úrokových sadzieb na súčasnej úrovni, už nemôže mať na infláciu veľmi veľký vplyv. Na čo však bude mať vplyv, je privolanie recesie a utiahnutie skrutiek vo finančníctve. Je to dobre zrejmé z ďalších prichádzajúcich ekonomických dát i nových výhľadov rôznych inštitúcií. Pred niekoľkými dňami napríklad zverejnila svoju novú prognózu nemecká expertná komisia známa ako „rada múdrych“, ktorá je poradným orgánom nemeckej vlády.
Podľa jej prognózy tento rok nemecká ekonomika klesne o 0,4 percenta, zatiaľ čo v budúcom roku vykáže rast o 0,7 percenta. Tento odhad je zhoršením v porovnaní s podobným starším odhadom spolkovej vlády. Čo je však kľúčové, nemeckí ekonómovia tradične patria medzi tých racionálnejších, tradícia freiburskej ekonomickej školy je stále viditeľná.
A teraz uvádzajú, že Nemecko čelí okrem iného zastarávaniu svojej hospodárskej základne a ťažkostiam s udržaním rastu produktivity. Keď to dešifrujeme, v podstate tým hovoria, že Nemecko sa odklonilo od ekonomickej efektivity. Nevyslovené zostáva, že je to dôsledok príliš vysokého prerozdeľovania a regulácií v nemeckej ekonomike. Analogicky by sme mohli hovoriť o zhoršovaní výhľadov v ďalších krajinách.