Z evanjelickej fary odišla do moslimského sveta. Ostatnou knihou sa Soňa Bulbeck znova vracia na faru
Pre slovenského čitateľa sú cestopisy a romány z prostredia Blízkeho východu stále atraktívne a príťažlivé. Rozdielnosťou života, kultúrou a exotikou vzbudzujú zvedavosť a záujem. Slovenka Soňa Bulbeck Lužinová, spisovateľka a blogerka, o tom už niečo vie. S manželom, anglickým architektom, precestovala viaceré blízkovýchodné krajiny, v ktorých žila osem rokov a mala možnosť nahliadnuť aj do života tamojších rodín, v ktorých učila deti angličtinu. O svojich skúsenostiach, ktoré ju inšpirovali k písaniu (doteraz jej vyšlo 15 kníh), ale aj o tom, ako sa dcéra evanjelického farára vybrala do sveta, porozprávala pre Štandard.
Soňa Bulbeck-Lužinová počas autograiády v Brne, máj 2023. Goto: archív Soni Bulbeck
Soňa Bulbeck-Lužinová počas autograiády v Brne, máj 2023. Foto: archív Soni Bulbeck
V detstve ste sa ako dcéra evanjelického farára museli často sťahovať do novej fary, meniť školu, nanovo vytvárať vzťahy. Pre niekoho môžu byť časté zmeny problém, pre vás to asi bola aj dobrá príprava pre budúci dobrodružný život. Ako ste prežívali detstvo?
Presne tak, práve to sťahovanie v detstve mi asi naozaj pomohlo ľahšie sa adaptovať na život v iných krajinách, a mňa nielen posilnilo, ale dodalo mi aj istú flexibilitu – doteraz hovorím, že si zbalím pár fotiek, obľúbený hrnček na kávu a som doma kdekoľvek. Aj keď v detstve to človek vnímal inak. Zažila som tri fary a hlavne odchod z tej druhej, v Prenčove, ktorá je doteraz pre mňa synonymom šťastného detstva, bol pre mňa ťažký. Ale doba bola taká – museli sme ísť tam, kde „vrchnosť zavelila“, teda kde ocka poslali.