Konšpirátori.sk pridaním Štandardu zdevalvovali svoj rebríček. Ich posudok vyzerá ako paródia, píše šéfredaktor Postoja

Denník Postoj sa v pondelok zastal denníka Štandard v jeho spore s projektom Konšpirátori.sk. Ten ho minulý týždeň zaradil na svoj zoznam stránok so sporným obsahom pre to, že údajne obsahuje „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu“ alebo „konšpiračné teórie alebo bludy“.

Hanus vo svojej pravidelnej rubrike Týždenný výber šéfredaktora tvrdí, že Konšpirátori.sk „týmto krokom zdevalvovali svoj rebríček a svojou mediálnou politikou sa pripodobnili k Ficovi: za lživú propagandu označujú to, čo sa im nepáči“.

Podľa jeho mienky možno mať voči Štandardu viacero výhrad, no zdôrazňuje, že „medzi charakterom novinárčiny Štandardu a trebárs Hlavných správ nie je kozmetický, ale civilizačný rozdiel“.

Posudok jedného z členov komisie, vysokoškolského učiteľa politológie Pavla Hardoša, podľa novinára s vyše 20-ročnou praxou „dokonale ilustruje, ako u nás upadá verejná diskusia a víťazí príslušnosť ku klanu“.

Pripomeňme, že Hardoš v spornom posudku nedokázal identifikovať jedinú faktografickú chybu vo vyše 40-tisíc článkoch a ďalších desiatkach tisíc krátkych správ, ktoré Štandard za tri roky existencie na mediálnom trhu publikoval.

Na tento rozmer upozorňuje aj Hanus a tvrdí, že „keby pod textom nebol podpísaný jeho autor, takmer by som uveril, že musí ísť o paródiu“.

Šéfredaktor Postoja sa tiež pozastavil nad tým, že Hardoš Štandardu vyčíta aj opieranie sa o stanoviská novinárky švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ). Hanus o tomto médiu tvrdí, že ide o „azda najkvalitnejší denník na kontinente“, ktorý má navyše politicky najbližšie k švajčiarskym liberálom z FDP.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárČo ukazuje najnovší útok na Štandard

Hardoš sa nevyhol ani Postoju

Hardoš v minulosti viackrát útočil aj na Postoj. V apríli minulého roka pri príležitosti rozšírenia jeho redakcie o investigatívneho novinára Mareka Vagoviča ho na sociálnej sieti očastoval ako „prietokový ohrievač krajne pravicovej ‚konzervatívnej‘ propagandy“. V nadväzujúcom komentári ho obvinil z podkopávania demokratických princípov.

O niekoľko mesiacov neskôr v júli ho zas prirovnal k zaniknutému nemeckému denníku Völkischer Beobachter, čo bolo oficiálne periodikum nacistickej strany NSDAP diktátora Adolfa Hitlera.

„Nemyslím si, že čo Postoj robí, je len akademickou otázkou šírenia ‚názorov, s ktorými môžeme nesúhlasiť‘. Normalizovanie nenávisti, programové šírenie proti-rodovej a proti-LGBTI propagandy môže pripadať nevinné len niekomu, kto má privilégium toho, že nie je predmetom takejto nenávisti. Je pohodlnejšie nevidieť to, prípadne mávnuť rukou, zavrtieť hlavou, že s týmto nesúhlasím,“ napísal zas v marci toho roka.

Kto stojí za Konšpirátormi

Autorom projektu Konšpirátori.sk je spoločnosť Net Success, ktorá sa dodnes pýši tvrdením, že je „súčasťou rodiny Petit Press. Vydavateľa denníka Sme“. Petit Press vlastní v Net Success majoritný podiel. Net Success, Petit Press aj denník Sme dodnes sídlia na rovnakej adrese, na Lazaretskej 12 v Bratislave. Po troch rokoch fungovania, v roku 2019, Konšpirátori.sk zmenili právnu formu na občianske združenie.

V hodnotiacej komisii projektu figurujú okrem Hardoša aj progresívni a liberálni novinári a publicisti Matúš Ritomský zo Sme, Filip Struhárik z Denníka N, Michal Hvorecký v minulosti pravidelne publikujúci v Sme a dnes v N, Dávid Tvrdoň pôsobiaci priamo v redakcii Sme od roku 2015.

Ďalej napríklad Tomáš Kriššák zo spoločnosti Gerulata Technologies, ktorej manipulatívne praktiky sme podrobne analyzovali v minuloročnom článku, rádiológ Maroš Rudnay, ktorý v júni tohto roka rozšíril dezinformáciu o autorstve anonymnej stránky potratari.com alebo Alexandra Alvarová, ktorá v minulosti pomáhala pri zbierke pre Svatopluka Bartíka, poslanca mestskej časti Brno-stred, ktorý o českom prezidentovi Milošovi Zemanovi rozšíril dezinformáciu, že trpí rakovinou a zostáva mu sedem mesiacov života. Bartíkovi totiž súd uložil povinnosť zaplatiť 250-tisíc korún ako odškodné.