Podobný prieskum v USA ukázal, že syndrómom vyhorenia trpia najviac majitelia malých firiem. Ako uvádza štúdia, až 48 percent takýchto podnikateľov zažíva syndróm vyhorenia. Mnohí sa panicky boja nepredvídateľného kolísania cien energií aj tovaru a problémov s dodávateľmi.
Na začiatku sme pritom neuveriteľne nadšení. Máme veľa skvelých nápadov a vysoké očakávania. Potom zvedavosť ako svoje sny aj sami naplníme. Chceme získať uznanie a moc. Lásku aj peniaze. Čokoľvek, na čom nám veľmi záleží. Stopercentne zahoríme pre vec. Fičíme naplno. A to je začiatok konca. Nielen danej veci, ale aj našej dobrej nálady a radosti zo života. Po odznení prvotného nadšenia zisťujeme, že nie všetko je podľa našich predstáv. Nie všetko ide podľa plánov. Naše nasadenie sa v tej chvíli ešte zintenzívni.
S rovnakou intenzitou začneme zanedbávať naše skutočné potreby. Prichádza stagnácia a z toho prameniaca frustrácia. Podľa výskumu Microsoftu je v tomto stave bežne viac než 50 percent vrcholových manažérov. Tí považujú za normálne prísť domov každý deň po 7 až 8 hodine večer. A ani potom nevypnú mobil a počítač. Sú s rodinou, a „akože oddychujú“ ale sú neustále „na príjme“. Podľa lekárov je to vynikajúci spôsob, ako si rýchlo ohroziť obličky, srdce a úplne rozhodiť imunitu.
Syndróm vyhorenia je v dnešnej podobe a s dnešným prístupom k životu typickým civilizačným postihnutím. Donedávna sa predpokladalo, že ohrozuje najviac ľudí v takzvaných pomáhajúcich profesiách (sociálni pracovníci, hasiči, policajti, zdravotné sestry, učitelia). Teraz vieme, že to nie je pravda.
Syndróm sa prejavuje naprieč všetkými profesiami a dokonca vekovými kategóriami. Ženy postihuje o čosi viac ako mužov. Zrejme aj preto, lebo sa viac snažia všetkým vyhovieť. Zo zotrvačnosti robia veci tak, aby sa o nich nemohlo povedať, že sú egoistické. Vyhorenie dokonca pociťujú aj matky na materskej. Najmä okolo 8. mesiaca veku dieťaťa, keď nastupuje veľká únava nielen z 9-mesačného tehotenstva, ale hlavne únavného kolotoča dennej rutiny a chronického nevyspatia. Pociťujú ho stále viac aj relatívne mladí ľudia (už okolo 35 roku života).
Exituje vôbec prevencia vyhorenia? Určite áno! Odborníci ponúkajú niekoľko cenných rád. Z času na čas si treba pripomenúť svoje priority. Skúmať hlbšie motívy svojich snažení, dosahy túžob a splnených očakávaní. Musíme sa pokúsiť odhaľovať svoje skutočné potreby. Venovať dostatok času a pozornosti jedlu, spánku, športu, relaxu, starostlivosti o seba a svojich blízkych, pohybu. Aj počas pracovného dňa si dávajte menšie prestávky. Skúste sa pozerať na veci s humorom a nadhľadom.
Dôležité je tiež dovolenkovať stresu. Ak sa rozhodnete pre cestovku, nenechajte sa nikým a ničím rušiť. Ste na dovolenke, tak si bezostyšne dovoľujte. Na ničom nešetrite! Ak idete po vlastnej osi, tak z dovolenky neurobte expedičný, športový alebo kunsthistoricko-hedonistický vrcholový výkon. Buďte otvorení všetkým prekvapeniam. A najmä na dovolenke nič neplánujte.
Naučte sa hovoriť nie aj vašim nadriadeným a necíťte sa potom previnilo. Delegujte prácu aj na iných. Nie všetko, vždy, všade viete najlepšie urobiť iba vy. Uvedomujte si, že obrovskú časť práce stačí urobiť aj s drobnými chybami. Dokonalosť je nebezpečná ilúzia a vlastnosť robotov. Ste človek a aj vo vašej nedokonalosti spočíva ľudský šarm, sila, jedinečnosť a aj krása.
