Dezolát-nedezolát, dôvera v inštitúcie nebola v západnej spoločnosti nikdy nižšia. Ukázalo sa to vraj v pandemickej dobe. „Dnes už v humanitných vedách, a dokonca ani v niektorých tvrdých vedách [prírodné vedy, poz. red.], neexistuje vedecký konsenzus, ako ukázala kontroverzia COVIDU-19. Hranica medzi šarlatánom a vedcom sa stiera,“ poznamenáva Roy a ilustruje to na debate o vedeckej hodnote argumentov proti očkovaniu.
Tvrdiť, že odporcovia očkovania sú dezoláti, ktorí nevedia nič o vede, a naopak, jeho zástancovia sú seriózni reprezentanti vedy, sa už nedá. Vo Francúzsku to bolo možno zjavnejšie ako v iných krajinách: proti očkovaniu tu vystúpil Didier Raoult, zaradený podľa časopisu Nature medzi desať najvýznamnejších francúzskych vedcov.
Spory boli súčasťou vedy vždy, ale dnes sa niečo zmenilo: preliali sa spoza akademických hradieb do širšej spoločnosti, a úplne legitímne vedecké spory získali mnohokrát vyslovene nelegitímne morálne zafarbenie.
Práve pandémia ukázala podľa Oliviera Roya, že toto morálne zafarbenie nemožno akceptovať. Ohrozuje to slobodomyseľnosť i dôveryhodnosť vedy samotnej. Vedci sa potom môžu báť, aby niečo neurobili zle, a to by ich mohlo označiť za dezolátov.
Nakoniec, preto bola francúzska debata prelomová: neumožňovala jednoznačné rozdelenie pozícií. Boli to totiž výrazné hlasy z vedeckej komunity, ktoré si dovolili formulovať disidentské názory na verejnosti. Tým však poukázali na to, že tu nemáme klasický problém (a podľa Roya prekonaný) – „poučený vedec, ktorý stelesňuje kritické myslenie verzus nepoučená verejnosť podliehajúca dezinformácii“. Lámalo sa to naprieč vedeckou sférou.
Royova kniha Sploštenie sveta nadväzuje na jeho pozoruhodný spis Svätá prostota. V nej si všíma vznik zákernej náboženskosti vnútri hlavných tradícií. Zvlášť viditeľná je táto nová vrstva na islame. Na pozadí globalizácie a technologickej zmeny sa zrodil „digitálny“ islam, ktorý tkvie v redukcii pôvodnej viery na ľahko transportovateľné fundamentalistické minimum. Hlavným znakom takého nového produktu je to, čo Roy označuje ako „vyhnanie bohov z ich domovov“. Myslí tým, že sa bohovia odpútavajú od kultúry jednotlivých krajín a vzniká ich fastfoodová verzia, ktorú možno konzumovať v New Yorku rovnako ako v Bagdade.
Celý text tejto pasáže a mnoho ďalších filozofických pojednaní si môžete prečítať v knihe Terezy Matějčkovej Boh je mŕtvy. Nič nie je dovolené, ktorá vychádza v Edícii Echo. Kúpiť si ju môžete tu.
