Spojeným štátom hrozí zhoršenie ratingu. Prečo si z toho Buffett nič nerobí

Spojeným štátom hrozí zhoršenie ratingu, ktorý im prisudzuje agentúra Moody's. Tá minulý piatok večer, po zatvorení búrz, zhoršila výhľad úveruschopnosti krajiny z doterajšieho „stabilného“ na „negatívny“. Povážlivo tak stúpa pravdepodobnosť, že prikročí aj k samotnému zníženiu ratingu – prvýkrát po viac ako sto rokoch od počiatku moderných finančných dejín.Agentúra varuje, že v terajšom prostredí vysokých úrokových sadzieb treba zásadne obmedziť výdavky administratívy Spojených štátov, alebo, naopak, razantne zvýšiť príjmy. Inak totiž rozpočtové deficity „zostanú veľmi výrazné, čo výrazne obmedzí možnosť ďalšieho dlhového financovania krajiny", uvádza Moody's.Podľa agentúry hrozí, že sa Spojené štáty budú ďalších niekoľko rokov stretávať s rozpočtovým schodkom okolo šiestich percent hrubého domáceho produktu, čo obmedzí možnosť dlhového financovania krajiny. Pri vysokých úrokových sadzbách a hlbokých deficitoch totiž nutne citeľne stúpa nákladnosť obsluhy dlhu, čím sa zužuje priestor na ďalšie zadlženie. Investori totiž žiadajú za svoju pôžičku ešte vyšší úrok, aby tak ošetrili vlastné riziko spojené s možnou platobnou neschopnosťou. Úrok na dlhodobom dlhu USA je v týchto dňoch vôbec najvyšší za posledných šestnásť rokov, čo niektorí experti sčasti pripisujú práve obavám z rastúceho dlhu krajiny.Moody's je posledná z trojice svetovo významných agentúr, ktorá Spojeným štátom ponecháva – už od spomínaného roku 1917 – najlepší možný rating AAA. Agentúra Standard & Poor's zhoršila USA rating v roku 2011, agentúra Fitch potom tento rok v auguste. Medzi rokmi 2011 a 2013 zhoršila Moody's Spojeným štátom ratingový výhľad – ako teraz zo „stabilného“ na „negatívny“ – k zníženiu ratingu však vtedy nepristúpila.Ratingové agentúry kritizujú nielen ťažkú udržateľnosť verejných financií USA, ale aj ich vnútropolitickú paralýzu, ktorá podrýva dôveryhodnosť krajiny v očiach investorov.Veď už spomínané tohtoročné augustové zníženie ratingu Spojených štátov v podaní agentúry Fitch podľa nej odrážalo očakávané zhoršenie fiškálnej situácie USA v najbližších troch rokoch, ďalej vysokú a rastúcu úroveň celkového verejného dlhu krajiny a napokon práve eróziu v správe a riadení jej hospodárenia. Erózia má spočívať hlavne v opakovaných politických klinčoch a treniciach ohľadom zvýšenia dlhového stropu a v tom, že politické kroky a rozhodnutia politici v danej veci podnikajú na poslednú chvíľu.Od zhoršenia ratingu agentúrou Fitch sa pritom situácia v Kapitole príliš nezlepšila. Najprv bol totiž Kongres paralyzovaný odvolaním šéfa Snemovne reprezentantov a neskôr dlhými týždňami, keď sa republikáni snažili zvoliť nového. Takzvané „vypnutie vlády“ sa síce podarilo odvrátiť o päť minút dvanásť, ale o niekoľko dní číha na americkú verejnú správu ďalšia takáto hrozba – teda hrozba nedostatku financií (napríklad na platy) na zabezpečenie svojho riadneho chodu.Podľa tohtoročnej analýzy Whartonovej obchodnej školy pri Pensylvánskej univerzite majú Spojené štáty zhruba dvadsať rokov na to, aby zásadne napravili svoje verejné financie. Inak sa ich stav stane neudržateľným a krajina bude čeliť platobnej neschopnosti čiže bankrotu, ktorý by dramaticky otriasol celým svetom. [Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v utorok schválila dočasný plán, ktorý má zabrániť zastaveniu financovania vládnych inštitúcií - takzvanému shutdownu, pozn. red.]Medzinárodní investori však, zdá sa, hrozbu bankrotu USA podceňujú. Nakoniec, napríklad jeden z najslovutnejších z nich, Warren Buffett, ďalej bezhranične verí dlžníckej spoľahlivosti vlády Spojených štátov. Legendárny investor, respektíve jeho spoločnosť Berkshire Hathaway, neváhal požičať americkej vláde stovky miliárd dolárov len počas niekoľkých dní.Buffett si myslí, že zhoršenie ratingu či ratingového výhľadu, či už v podaní tej, alebo onej agentúry, je vždy vlastne len „plesnutím do vody“. Investor je teda evidentne presvedčený – ako mnohí iní –, že Spojeným štátom bankrot nehrozí ani v tom najhoršom sne, pretože „všemocný dolár“ im poskytuje supervýhodu, akú žiadna iná krajina či ekonomika sveta nemá.Táto supervýhoda tkvie v tom, že dolár, predstavujúci globálnu rezervnú menu číslo jeden, umožňuje Spojeným štátom aj dlhodobé zadlženie nakoniec riešiť – ľudovo povedané – tlačou nových peňazí. Úloha dolára ako svetovej rezervnej meny číslo jeden potom zaistí, že nutné inflačné náklady takého tlačenia neponesú len Spojené štáty samotné, ale celý svet.Buffett vlastne medzi riadkami hovorí, že Spojené štáty sa ako jediná ekonomika sveta môžu zadlžovať v zásade ako sa im zachce, pričom ak dôjde na najhoršie, o inflačné náklady takéhoto tlačenia sa podelia s celým svetom. To je tá supervýhoda: dolár Spojeným štátom umožňuje požičiavať si na svoje potreby, ale ak by to raz azda už neutiahli, zatiahne to celý svet.Práve preto si Buffett zo zhoršenia ratingu spoľahlivosti Spojených štátov ako dlžníka nič nerobí; tlačiarne všemocného dolára zvládnu aj to, čo je pre ostatné krajiny nemožné.