Ide tak zo strany magistrátu o prekvapivý krok. Pri prvom zvyšovaní dane z nehnuteľností čerstvým primátorom pred štyrmi rokmi bola sadzba pri garážach zachovaná vo svojej pôvodnej výške. Mala to byť podľa poslancov motivácia pre obyvateľov parkovať vo svojej vlastnej nehnuteľnosti, v súlade so zavádzaním parkovacej politiky v Bratislave. Tento názor vychádzal ešte z Plánu Bratislava, ktorý uvádzal, že pri kúpe bytu v novostavbe zvyčajne noví majitelia investujú aj do parkovacieho miesta a to ich voči ostatným majiteľom vozidiel, ktorí parkujú na ulici zadarmo, finančne znevýhodňuje.

Dnes, po štyroch rokoch vidíme, že to už neplatí a motiváciou to byť nemusí. Peniaze totiž nesmrdia a magistrátu až príliš chýbajú. Veď v prípade parkovacej politiky je sekera zaťatá na úrovni 5 miliónov eur. Po započítaní miezd interných zamestnancov zrejme ešte vyššie.

Prečo ten obrat? Majitelia garáží si totiž pre svoje vozidlá nemusia kupovať rezidentské karty v podobe poplatku vo výške 39 eur, v prípade ďalších vozidiel ani tie drahšie. Nečudo, že tak magistrátu utekajú toľko očakávané príjmy. Už v predchádzajúcom roku magistrát rátal pri výbere poplatkov za parkovanie a objektívnu zodpovednosť sumu prevyšujúcu 9,7 milióna eur. Realita však bola ďaleko horšia. Ku koncu roka 2022 predstavovala suma vyzbieraná z týchto poplatkov a pokút čiastku neprevyšujúcu 3 milióny eur.

Podobne to vyzerá aj v tomto roku. Očakávané výnosy z predaja parkovacích kariet a hodinových lístkov spolu s pokutami z objektívnej zodpovednosti majú podľa rozpočtu hlavného mesta predstavovať sumu vo výške 11,25 milióna eur. Podľa informácii z magistrátu však ku koncu augusta, kedy výnosy analyzovali, získali len 3,6 milióna eur.