Môžeme im pomôcť aj ublížiť. Na postoji každého záleží, hovorí o zneužívaní detí televízia, ktorá pripravila zaujímavý projekt

Na začiatku vznikla trojčlenná pracovná skupina. Jej členkou bola docentka Slávka Karkošková, lektorka, supervízorka, výskumníčka a autorka mnohých publikácií, ktorá sa venuje problematike sexuálneho zneužívania detí už 20 rokov. Vypracovala schému desiatich krátkych edukačných videí a určila jednotlivé témy s ich postupnosťou. 

„Bolo nám jasné, že to nemôžeme robiť sami, a tak sme oslovili biskupa Mareka Forgáča, predsedu Komisie KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi, ktorý poznal a vyhľadal vhodných odborníkov do každej z desiatich častí cyklu,“  približuje programový riaditeľ TV Lux Ondrej Chrvala.  

Cieľom projektu je scitlivieť a zorientovať verejnosť v téme sexuálneho násilia, pretože kdekoľvek medzi nami sa môžu nachádzať páchatelia aj obete, ich blízki, priatelia, rodina, kolegovia. Sexuálne zneužívanie detí je závažný problém nielen tým, že obete môžu mať narušenú schopnosť žiť intímny život, ale žiť celkovo, ako hovorí Chrvala:

„Obete sú zasiahnuté do takej hĺbky svojej osobnosti, že niekedy nie sú schopné ani vzťahovej väzby, ale ani profesijne sa uplatniť. Majú také vážne duchovné a duševné poruchy z traumy, že sa nedokážu zaradiť do života a prenáša sa im to do každej oblasti. Nedá sa to jednoducho uzavrieť s tým, že no dobre, v tejto oblasti sa niečo pokazilo, ale poďme ďalej, lebo to zasahuje komplexne do celého života obete.“ 

Výroba, ohlasy a ďalšie zámery            

Televízia teda poskytla a vytvorila prostredie pre prácu a do projektu prizvala odborníkov. Zosúladiť a spojiť ľudí z rôznych končín Slovenska, rôznych profesií, avšak rovnako (nadmieru) vyťažených, nebolo jednoduché. Túto časť na seba prevzal tím pracovníkov TV Lux, ktorí projekt manažovali, koordinovali ľudí, pripomínali termíny, zdieľali dokumenty, natáčali s odborníkmi a spracúvali finálnu podobu videí, ktoré ešte na záver "odobril" biskup Forgáč. 

„Ja som mala celý čas pred očami obete zneužívania, a to bol pre mňa hnací motor. Je zvláštne, že pre veľa ľudí je táto téma taká ťažká, že o nej nechcú ani počuť, lenže tie obete to denne žijú!“ s ľútosťou hovorí o vyše ročnej práci na projekte Monika Hroncová.

Zároveň s výrobou videí sa pracovalo aj na webstránke. Odborníci upozorňovali, že je dôležité vytvoriť aj online priestor, kde obeť, rodičia alebo blízke okolie nájdu potrebné informácie, všetky videá a aj kontakty pomoci na jednom mieste. Zároveň so spustením projektu preto „ožila“ aj webstránka zneuzivanie.sk. Špeciálnym darom desaťdielneho edukačného cyklu, sú ešte ďalšie štyri videá – vzácne svedectvá obetí zneužívania, ktoré "darovali" svoje ťažké príbehy zneužívania nám všetkým, aby sme lepšie pochopili a porozumeli. Dve z prostredia rodiny a dve z cirkevného prostredia.

Po spustení projektu začali prichádzať prvé pozitívne ohlasy. „Ešte je to len krátky čas, niečo vyše štyroch týždňov, ale už nám chodia reakcie od rôznych ľudí, aj z pedagogického prostredia, čo nás veľmi teší,“ hovorí Hroncová a uvádza konkrétny prípad: „Písala nám pani, ktorá bola projektom taká nadšená, že informovala všetkých kolegov z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny po celom Slovensku, aby vedeli o tom, že tu niečo takéto existuje.“ 

TV Lux do budúcna zvažuje vydať projekt aj v knižnej podobe, aby bolo možné brožúrku distribuovať do pastoračných centier, rodičom a každému, kto by to potreboval a pre koho je písomná forma prijateľnejšia - k obsahu sa dá kdekoľvek a kedykoľvek vrátiť, prípadne si urobiť poznámky. 

„A časom plánujeme vyrobiť aj desať edukačných videí pre deti,“ prezrádza Hroncová víziu do budúcnosti, „ale uvidíme ako sa to bude vyvíjať, ešte sme len na začiatku a ohlasy stále prichádzajú aj od bežných ľudí, odborníkov, dokonca aj od samotných obetí.“ 

 K plánom do budúcnosti Chrvala pridáva: „Tým, že sú to krátke videá 10-15 minútové, možno by sme sa niektorým z tém venovali aj v našich 50-minútových diskusiách, ktoré v televízii točíme. To je pomerne ľahko zrealizovateľné, a zatiaľ čo v edukačných videách je to zámerne krátke a úderné, aby to oslovilo verejnosť, v televíznych diskusiách by sme si mohli dovoliť ísť hlbšie do témy.“

Slová odborníkov

Biskup Marek Forgáč, ktorý dohliadal na celý 10-dielny projekt o sexuálnom zneužívaní detí, pripravil samostatne prvú úvodnú časť. Hovorí o sexualite ako o dare, na ktorý sa nemožno pozerať v negatívnom zmysle, ako na niečo zlé: „O sexualite by sa malo hovoriť predovšetkým v rodinách, lebo príliš prudérna výchova môže viesť k opačnému extrému,“ vysvetľuje a dodáva, že ak sa bude s deťmi vo vhodnom čase, s láskou a primeraným spôsobom rozprávať o ľudskej sexualite, pomôže im to správne dozrievať a aj pomenovať prípadné nebezpečenstvá. „Ak takáto výchova v rodinách bude chýbať, deti si budú hľadať zdroje informácií inde, medzi spolužiakmi, na internete, a to už môže byť rizikové,“ pripomína Forgáč. 

Keďže sexuálne zneužívanie má rôzne formy a pre neznalých môžu byť niektoré z nich prehliadnuteľné, v druhej epizóde predstavuje docentka Slávka Karkošková štyri kľúčové kritériá, ktorých splnením hovoríme o sexuálnom zneužívaní: po prvé – ak niečie konanie je namierené proti dieťaťu, po druhé – ak je to konanie sexuálnej povahy, po tretie – ak tam chýba skutočný súhlas dieťaťa a po štvrté – ak je dieťa voči páchateľovi v nerovnom postavení. 

A aké konkrétne formy sexuálne zneužívanie zahŕňa? Najznámejšia je penetratívna forma, teda prenikanie do tela obete, ktoré vie klasifikovať ako sexuálne zneužívanie aj človek neznalý problematiky. Často však dochádza zo strany verejnosti k zľahčovaniu tohto problému pri iných formách, ktoré vo videu spomína Slávka Karkošová: „Často ide o bozky alebo dotyky na intímnych miestach, obchytkávanie. No a potom existuje ešte celá škála skutkov, pri ktorých sa páchateľ alebo páchateľka nemusí obete síce fyzicky dotknúť, no predsa je jeho či jej konanie ďaleko za čiarou. 

Napríklad ukazuje dieťaťu pornografické materiály, alebo zámerne masturbuje pred dieťaťom, či sa pred ním naschvál obnažuje, alebo núti dieťa k obnaženiu, fotí si ho a natáča na video. Prípadne schválne narušuje súkromie dieťaťa pri prezliekaní alebo kúpaní, alebo na adresu dieťaťa, či v jeho prítomnosti má nevhodné reči, napríklad sa vysmieva z vyvíjajúceho sa tela dieťaťa, rozpráva sexuálne vtipy alebo má dvojznačné narážky, či dáva dieťaťu otvorené návrhy k sexuálnej aktivite.“ 

Odborná asistentka na Katedre psychológie Trnavskej univerzity v Trnave Jana Bieščad Vindišová, ktorá zároveň pracuje ako psychologička a terapeutka v Centre celého človeka Enoia v Považskej Bystrici sa v projekte venuje téme traumy, jej príznakom a dôsledkom u detí. „Prejavy traumy sexuálneho zneužívania sú neraz paradoxné a nezodpovedajú laickým predstavám. Identifikovať obeť je preto mimoriadne náročné,“ hovorí Vindišová o prejavoch utrpenia, ktoré sú veľmi rôznorodé, keďže následky zneužívania závisia aj od veku, vývinovej úrovne, osobnostných charakteristík a miery odolnosti dieťaťa. 

„Zranený človek vníma sám seba negatívne, považuje sa za špinavého, zlého, nedôveruje ľuďom, svetu, ktorý preňho už nikdy nebude bezpečným miestom. K typickým príznakom patria takzvané flešbeky, záblesky spomienok na bolestivý zážitok. Objavujú sa ako reakcia na nevinnú pripomienku udalosti, napríklad pachy, zvuky, dotyky, konkrétne miesta či poznámky okolia," popisuje rôzne dôsledky traumy sexuálneho zneužívania Vindišová.  

Ďalšia epizóda vzdelávacieho cyklu sa zameriava na páchateľov sexuálneho zneužívania, kto sú, ako sa prejavujú a ako ich rozpoznať. Podľa Marty Andraščíkovej, členky Spoločnosti sociálnych sestier, ktorá pripravila túto časť projektu, existuje veľa mýtov o páchateľoch, napríklad, že sú to sexuálni devianti, násilníci, nejakí zlí neuspokojení starci, čiže niekto, kto je už na prvý pohľad nepríjemný alebo násilný cudzí človek. „V realite to môžu byť obeti veľmi blízki ľudia, vo vzťahu k nám to môže byť niekto z našich kolegov alebo kolegýň, aj priateľov.

Môže tiež ísť o verejne známu osobu, ktorá vzbudzuje u ľudí sympatie, obdiv, rešpekt a má prirodzene morálnu a duchovnú autoritu. Poväčšine ich okolie vníma ako zanietených ochotných ľudí s vysokou schopnosťou sa obetovať,“ približuje ich profil Andračšíková a dodáva, že toto ich - navonok - nezištné, no zároveň manipulatívne správanie posilňuje ich pocit moci a výnimočnosti, aby si získali dôveru prostredia a obete.

Hovorí sa tomu grooming, výraz, ktorý označuje niečo ako lákanie, zvádzanie, zbližovanie. „Ide o budovanie vzťahu a dôvery medzi sexuálnym páchateľom a jeho obeťou, ktoré sa môže uskutočniť v priamom kontakte alebo cez sociálne siete. Podstatou tohto vzťahu je rozdiel moci medzi páchateľom a obeťou, ktorý sa buduje cez ovplyvňovanie a ovládanie obete,“ dodáva Andraščíková.

Saleziánsky kňaz zodpovedný za ochranu detí a zraniteľných dospelých vo vlastnej reholi a člen Komisie KBS pre ochranu maloletých Peter Jacko v piatej epizóde edukačných videí odpovedá na otázky, čo sa rozumie pod pojmom sekundárne obete, prečo má sexuálne zneužívanie detí taký silný dopad na ich okolie, ktoré otázky najviac trápia sekundárne obete a čo môže prežívať rodina obete a jej blízki príbuzní.

Ako postupovať, ak je niekto obeťou sexuálneho zneužívania – na to dáva odpoveď šieste video, v ktorom o téme hovorí právnička Silvia Miškovičová, členka Komisie KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi. „V prvom rade je potrebné začať o tom hovoriť, čo sa mi stalo, alebo čo sa mi deje. Niekomu sa zdôveriť, najlepšie odborníkovi.“  

Uvádza tiež miesta, kam sa možno obrátiť, ako napríklad na Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky a násilia na deťoch, ktoré vytvorilo databázu kontaktov a pomoci na stránke detstvobeznasilia.gov.sk. Zoznam odborníkov vedie aj Fórum života na stránke sietpomoci.sk, či informačné kancelárie MV SR pre obete, ktoré súčasne aj poskytujú pomoc pre obete trestných činov. V prípade zneužívania v Cirkvi možno nájsť radu a informácie ohľadom pomoci, postupov a kontaktov na stránke: nahlaseniezneuzivania.kbs.sk

Miškovičová spomína aj niektoré praktiky páchateľov, ktorí manipulatívne útočia na svedomie veriacich obetí: „Stretla som sa napríklad s tým, že obeti bolo povedané, že podanie trestného oznámenia je pomstou a že takýto krok sa vylučuje s odpustením. Alebo že ak stále cíti hnev a bolesť, tak sa asi málo modlí. V súvislosti s týmto si však treba uvedomiť a riadne odlíšiť, čo je skutočným učením Krista a Cirkvi a čo manipuláciou, zneužitím viery daného človeka alebo akousi nesprávnou interpretáciou viery.“

Vo videu Miškovičová odpovedá aj na ďalšie otázky, aké má obeť možnosti riešenia, či má výslovne právo na poskytnutie pomoci, či má právo aj na bezplatnú pomoc a za akých podmienok.

V siedmej epizóde série edukačných videí oslovuje kňaz Banskobystrickej diecézy, morálny teológ a bývalý rektor kňazského seminára, Ján Viglaš, priamo páchateľov, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužívania detí. Snaží sa dať odpovede na neľahké otázky, napríklad či sa dá vysporiadať so skutočnosťou, ak sa veriaci človek dopustil zneužitia, či je pocit viny spoľahlivým ukazovateľom pokánia, prejavom naozaj úprimnej ľútosti, či môže páchateľ vyžadovať odpustenie zo strany obete a ďalšie.

Dôležitou témou je pomoc obetiam, s ktorými sa môže stretnúť ktokoľvek a kdekoľvek – v práci, škole, v zamestnaní, na verejnosti. Odpovede na otázky – ako zareagovať pri stretnutí s obeťou sexuálneho zneužitia, ako jej príbeh počúvať, čomu veriť, ale napríklad aj kde bol Boh, keď sa to dialo a ako prakticky pomôcť – prináša Agnieszka Ewa Jarkowska: „Keď vidíme prekračovanie hraníc, nevhodné správanie alebo násilie, je dôležité, aby sme reagovali.

Ale reagovať neznamená prejavovať prehnané emócie hnevu či prekvapenia. Musíme pamätať, že celá situácia je pre obeť veľmi náročná a mätúca.“  Za najdôležitejšie považuje byť pokojný, vyrovnaný a pozorne počúvať. „Ak si vás obeť zvolila ako dôveryhodnú osobu, tak ste ten najsprávnejší človek, ktorý si má vypočuť jej príbeh utrpenia. Dajte tomu čas. Nie je to jednoduché, ale nebojte sa, že nie ste na to odborník,“ povzbudzuje Jarkowska, tých, ktorým sa obeť úprimne otvorí so svojím príbehom. 

Milujme hriešnika, nenáviďme hriech.

Túto zásadu spomína v projekte Anna Siekelová, sociálna poradkyňa a riaditeľka neziskovej organizácie Centrum konkrétnej pomoci Femina a kontaktná osoba Banskobystrického biskupstva pre prípady sexuálneho zneužívania. Aký postoj má zaujať veriaci človek, ktorý pozná páchateľa? Má ho obhajovať? Dá sa nahlásenie páchateľa považovať za konkrétny prejav lásky k blížnemu? „Kresťanská láska má rozmanité podoby a niekedy sa nemusia navonok zdať láskou. Ale v konečnom dôsledku sú skutočným prejavom lásky k blížnemu,“ hovorí vo videu Siekelová.

Desiata a záverečná časť edukačného programu o sexuálnom zneužívaní detí je smerované do Cirkvi. Akú úlohu v ochrane detí zohráva Cirkev? Je Cirkev proti sexuálnej výchove? Čo znamená byť obozretný na vnímanie varovných signálov? Čo konkrétne robí Cirkev, zvlášť u nás na Slovensku? Aká je vhodná prevencia v online priestore?

Na tieto otázky reaguje Andrej Kačmár, rímskokatolícky kňaz, cirkevný právnik, riaditeľ Centra na ochranu maloletých a tajomník Komisie KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi.

„Cirkev nie je proti sexuálnej výchove, ale záleží jej na tom, ako sa sexualita človeka vysvetľuje deťom. Sexuálna výchova má rešpektovať práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Rodičia majú byť informovaní o výučbe ich detí v otázkach intimity, sexuality, výchovy k manželstvu a k rodičovstvu. Sexuálna výchova musí rešpektovať psychologické a sociologické fakty,“ hovorí Kačmár a vo videu približuje rodičom, čo môžu robiť a ako chrániť deti aj v online priestore. Na záver povzbudzuje: „Buďme vnímaví na takéto prípady, nebojme sa pravdy a pristupujme s láskou k celej tejto problematike.“