„Pani Záborská je v politike dlhé roky, ja som na začiatku. Veľmi si vážim, čo pani Záborská urobila pre politiku, ochranu života a konzervatívne hodnoty. Klobúk dole. Niekedy sa to však robilo spôsobom, ktorý spoločnosť skôr polarizoval. To by som ja robiť nechcela. Chcela by som prichádzať s riešeniami, ktoré by spoločnosť viac akceptovala a nerozdeľovali by ju.“
V rozhovore pre denník Postoj poslankyňa Holečková uviedla:
„Len mám niekedy dojem, že jej spôsob veľmi rozdeľoval spoločnosť. Chcela by som, aby sme sa z toho poučili a pristupovali k tejto téme tak, aby to už nevzbudzovalo zbytočné vášne a svár v spoločnosti."
Zvýraznenie šikmým písmom som pridal ja, kvôli pointe: Takže Anna Záborská svojím spôsobom robenia politiky polarizovala spoločnosť a vyvolávala vášne? Áno, takto sa to naozaj môže javiť, keď sledujete progresívne médiá, počúvate progresívnych politikov a vnímate názory progresívnych elít. Lenže je to lož.
Máloktorý slovenský politik či politička za posledných 30 rokov presadzuje svoje názory a návrhy takým kultivovaným, slušným a nekonfliktným spôsobom ako Anna Záborská. Progresívnym a liberálnym elitám vôbec neprekáža spôsob robenia jej politiky. Prekáža im obsah toho, čo presadzuje. Neznášajú to, čo Záborská svojou tridsaťročnou konzistentnou politikou stelesňuje – zápas o väčšiu právnu ochranu nenarodených detí.
Nepamätám si ani jediný prípad, keď by Anna Záborská osobne zaútočila na svojho oponenta, aby mu nadávala, alebo ho urážala. Pamätám si však veľa príkladov, keď sa toho jej progresívno-liberálni oponenti neštítili. Napríklad, keď Anna Záborská spolu s Annou Andrejuvovou, Evou Hudecovou, Jozefom Lukáčom a ďalšími predložili na jeseň 2021 zákon o pomoci tehotným ženám, poslankyňa Jana Bitto Cigániková na ňu zaútočila: „Vašu kariéru ste tridsať rokov strávili tým, že leziete ľuďom do spálne, do súkromia, do materníc ženám. ... Fyzicky ich týrate!“
Ako sa Cigániková vyjadrila neskôr, Záborská tu „otravuje vzduch“. Na inom mieste Cigániková osočila Záborskú ešte iným spôsobom: „Demografia sa nemá riešiť tým, že ženám prikážeme rodiť, keď si to Záborská zmyslí.“ Poslanec Peter Cmorej v rozprave vyjadril vieru, že poslankyňa Záborská nie je sadistické monštrum, a preto svoj návrh zákona o pomoci tehotným ženám stiahne.
Záborskej „sadizmus“ mal spočívať v tom, že vo svojom návrhu zákona popri zavedení príspevku pri narodení aj pre štvrté dieťa, alebo zavedení príspevku v prípade narodenia dieťaťa s ŤZP, navrhovala aj zákaz reklamy na interrupcie a predĺženie lehoty medzi požiadaním o interrupciu a vykonaním interrupcie o 48 hodín. Želám predsedníčke poslaneckého klubu KDH Martine Holečkovej veľa úspechov v tom, ako predložiť zákon aspoň minimálne vylepšujúci ochranu života a pomoc pre tehotné ženy bez toho, aby sa do nej okamžite nepustila progresívno-liberálna úderka.
S tou polarizáciou je to totiž tak, že keď sa konzervatívny politik usiluje zvýšiť ochranu života, okamžite je progresívcami onálepkovaný, že polarizuje a traumatizuje spoločnosť. Ak sa progresívny politik snaží zaviesť registrované partnerstvá homosexuálov, to sa len snaží o ľudské práva gejov a lesieb. Že otázka registrovaných partnerstiev polarizuje spoločnosť minimálne rovnako ako ochrana života? Že podľa agentúry AKO sa v lete tohto roka 54 percent občanov Slovenska vyjadrilo k registrovaným partnerstvám odmietavo? O „ľudských právach“ sa podľa progresívcov nediskutuje, Slovensko treba posunúť zo stredoveku do 21. storočia.
Zavádzanie sexuálnej výchovy od prvého stupňa základných škôl, „scitlivovanie“ detí na transgenderovú agendu, presadzovanie možnosti zmeniť si pohlavie na základe aktuálneho pocitu, to podľa progresívcov opäť nie je polarizovanie spoločnosti. Odhodlaniu poslankyne Holečkovej prinášať v ochrane života riešenia, ktoré by spoločnosť viac akceptovala, treba držať palce. Problém je v tom, že o akceptovateľnosti alebo neakceptovateľnosti riešení pre spoločnosť dnes nerozhoduje spoločnosť ani Martina Holečková.
Rozhodujú mainstreamové médiá podľa toho, k čomu sa priklonia. Na základe toho potom dajú priestor vybraným expertom, ktorí spoločnosti vysvetlia, čo je správne, a čo Slovensko iba zbytočne polarizuje a traumatizuje. Isté je, že konzervatívne orientovaní experti veľa priestoru nedostanú. V hre na polarizáciu a nepolarizáciu spoločnosti dnes nemôžu konzervatívci na Slovensku vyhrať. Neskáčme v tomto progresívcom na lep. Nehrajme ich hru, v ktorej oni určujú, kedy ide o polarizáciu spoločnosti a kedy ide o „ľudské práva“. Hrajme podľa vlastných pravidiel. Podľa toho, čo považujeme za dobré a správne.
Trump versus Biden
Rozumel by som tomu, ak by Martina Holečková na otázku, ktorého z týchto dvoch politikov by si vybrala, odpovedala, že ani jedného. Predsedníčka poslaneckého klubu si však v rozhovore pre Denník N vybrala Bidena. S dôvetkom, že pre ňu je „teátro okolo pána Trumpa neprijateľné“. Zdá sa, že forma je opäť dôležitejšia ako obsah.
Donald Trump ako prezident vymenoval troch konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu. Splnil tým svoj sľub, ktorý dal pred voľbami v roku 2016 americkým konzervatívcom. Nová konzervatívna väčšina na Najvyššom súde v minulom roku zrušila známe rozhodnutie Roe vs. Wade, ktorým Najvyšší súd pred 50-timi rokmi zaviedol právo na interrupciu. Zrušenie tohto rozhodnutia je v ochrane života prelomové. Od minulého roka má každý americký štát právo upraviť ochranu života podľa vlastného uváženia. Žiaden americký prezident za posledných 50 rokov neprispel k právnej ochrane nenarodených detí viac, ako Donald Trump.
Katolík Joe Biden označil zrušenie rozhodnutia Roe vs. Wade za realizáciu „extrémnej ideológie“. Poslankyňa Holečková ho preferuje pred Trumpom napriek tomu, že Biden označil aj jej potenciálnu snahu o právnu ochranu nenarodených detí za extrémizmus. Biden podporuje operačné zmeny pohlavia u detí. Zákaz operačnej zmeny pohlavia u neplnoletých považuje Biden za ubližovanie deťom. Jednoducho, Biden je presadzovateľom extrémnej progresívnej LGBTIQ+ ideológie v USA aj vo svete. Malo by stačiť konzervatívnemu politikovi na akceptovanie Bidena to, že je menej hlučný ako Trump?
Adopcie detí homosexuálnymi pármi
Predsedníčka poslaneckého klubu KDH súhlasila v rozhovore pre Denník N aj s tvrdením Františka Mikloška, ktorým odmietol potenciálny návrh Smeru zakotviť do slovenskej ústavy pravidlo, že páry rovnakého pohlavia si nemôžu adoptovať deti: „Tu sa my máme hádať ako takí malí kuťovia, ktorým niekto hodí kúsok slaninky, aby sa oň bili. A základný život, zápas o médiá a zápas o občiansky život, nám budú utekať.“ Podľa poslankyne Holečkovej zákaz adopcií detí homosexuálnymi pármi nemá KDH v programe a tak sa k tomu KDH aj postaví.
Tieto postoje Martiny Holečkovej sú pre mňa prekvapujúce. V programe KDH som nenašiel ani odmietnutie registrovaných partnerstiev homosexuálov, napriek tomu KDH pred voľbami zdôrazňovalo, že je to neprekročiteľná červená čiara. Adopcie detí homosexuálnymi pármi pritom nie sú bez registrovaných partnerstiev prakticky uskutočniteľné. Ak je teda KDH proti registrovaným partnerstvám, prečo má problém so zákazom adopcií detí registrovanými partnermi? Navyše, v programe KDH sa na strane 89 uvádza: „Najlepším záujmom dieťaťa je žiť v rodine s matkou a otcom. Nepodporíme legislatívne zmeny umožňujúce adopcie detí homosexuálnymi pármi.“
Bolo to práve KDH, ktoré v spolupráci so Smerom zakotvilo do ústavy článok, na základe ktorého je manželstvo jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Bol to veľmi dobrý krok. Čoraz častejšie sme totiž svedkami toho, že európske súdy nerešpektujú eticko-kultúrnu zvrchovanosť národných štátov a nútia ich prispôsobiť národnú legislatívu progresívnym bruselským predstavám. Podľa našej ústavy má európske právo prednosť pred našimi zákonmi. Ale nemá prednosť pred našou ústavou. Preto je nesmierne dôležité zakotviť do našej ústavy čo najviac poistiek, ktoré nás budú chrániť pred aktivistickým a progresívnym rozhodovaním európskych súdov.
Ak je podľa KDH najlepším záujmom dieťaťa žiť v rodine s matkou a otcom, potom nie je ústavný zákaz adopcií detí pármi rovnakého pohlavia „slaninkou pre malých kuťov“. Je to najúčinnejšia právna forma ochrany detí a ochrana rodiny pred progresívnou ideológiou, akú dnes vieme na Slovensku zabezpečiť. Ak sa konzervatívci nechajú progresívcami a liberálmi dotlačiť do kúta tvrdením, že so Smerom alebo SNS sa nehlasuje, potom v kultúrno-etických otázkach nepresadia v tomto parlamente nič.
Podľa minuloročného prieskumu agentúry IPSOS je proti adopciám detí pármi rovnakého pohlavia 58 percent slovenských občanov. Za je iba 29 percent ľudí na Slovensku. Voliči KDH sú v tomto ešte striktnejší – 86 percent je proti a podporuje ich iba 7 percent voličov KDH. Nepodporiť ústavný zákaz adopcií detí pármi rovnakého pohlavia, ak by bola reálna možnosť jeho priechodnosti, je v takejto spoločenskej situácii je nerozumné a veľmi neprezieravé.
Konzervatívci by mali presadzovať svoj program a hľadať na jeho presadenie politických spojencov. Opatrenia na podporu rodiny, ako bolo radikálne zvýšenie daňového bonusu na dieťa alebo rodičovský dôchodok, by nikdy v parlamente neprešli, ak by boli viazané na súhlas slovenských liberálov a progresívcov. Nesadajme progresívcom na lep a nenechajme si vnútiť ich predstavu o tom, čo, akým spôsobom a s kým môžeme presadzovať. Buďme v presadzovaní konzervatívnej politiky autonómni a sebavedomí.
Poznámka po zverejnení: V pôvodnej verzii článku bolo chybne uvedené krstné meno pani poslankyne, čitateľom a najmä pani Holečkovej sa za chybu ospravedlňujeme.
Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.
