A vníma to správne. So Smerom boli spojené riziká politickej korupcie a nezdravo silného postavenia domácej oligarchie. Matovič sľuboval, že bude proti tomu bojovať.
Dosahoval v tom lepšie výsledky, než sa pôvodne očakávalo. Oligarchovia (a ich politické figúry) jeden po druhom končili vo väzbe alebo na úteku.
Pomerne rýchlo sa to však zvrhlo. Matovičovi sa zapáčili direktívny štýl a vynucovanie poslušnosti. Až natoľko, že nezatváral len zločincov. V rámci pandemických manévrov zavrel aj väčšinu Slovákov. Stalo sa to pred tromi rokmi, v novembri 2020.
„Priepustku na slobodu“ dostali len tí, ktorí poslušne podstúpili celoštátny výter dutín v réžii ozbrojených síl. Bolo im láskavo dovolené ísť do práce alebo do obchodu.
Bolo zjavné, že Matoviča táto reštriktívna a direktívna politika fascinuje. Jeho absurdné príkazy museli poslúchať milióny ľudí. Kto zaváhal, skončil medzi „dezolátmi“. Tak sa hovorilo tým, ktorí po hromadných výteroch nestáli v rade na hromadné očkovanie (hoci plošné očkovanie namierené na mladších ľuďoch sa neskôr ukázalo ako omyl).
Značne paradoxné bolo to, že autoritatívny štýl Matoviča nebol spojený s poriadkom a výsledkami, ale s opakom. S chaosom. A s rekordnými počtami obetí pandémie.
Nebol totiž krytý schopnosťami, silou a dôslednosťou. Slovom, nebol krytý prirodzenou autoritou. Matovič je skôr slaboch, ktorý si disciplínu vynucoval hystericky. Krikom, plačom, hrozbami, urážkami…
A robiť autoritatívne rozhodnutia bez autority – to nemohlo dopadnúť dobre. Matovič nedokázal riadiť koalíciu a nakoniec ani vlastnú stranu. Na dvakrát sa mu rozpadla aj vláda, aj strana.
Popri tom sa mu rýchlym tempom zrútila verejná podpora. Zákonite.
Ľudia ťažko znášajú, ak niekto dlhodobo rozkráda verejné peniaze v záujme úzkej skupiny zbohatlíkov. Preto vo voľbách 2020 Smer prehral. No ešte ťažšie znášajú, ak ich niekto manipuluje, obmedzuje, zatvára. A potom ich vydiera sprostými priepustkami. „Niečo za niečo“, ako tomu s plameňom v oku hovoril Matovič, keď sa hral na premiéra a majstra krízového riadenia.
Matovič a po ňom Heger pritom celkom ignorovali verejnú mienku. Postoje spoločnosti ich nezaujímali. Ani pri prehnaných pandemických manévroch, ani pri prehnanom rozdávaní armádneho (štátneho) majetku Ukrajine. Slovensko prišlo v krátkom čase o miliardy eur. Celkom nezmyselne.
Slovom, škody, ktoré napáchali ľudia zo Smeru, sú násobne nižšie ako škody, ktoré napáchali Obyčajní. Aspoň podľa väčšiny ľudí, ktorá to vidí tak, že Ficova vláda nemôže byť horšia ako Matovičova (Hegerova).
Druhá dôležitá vec, ktorú ukazujú výsledky prieskumu AKO, je odolnosť spoločnosti pred manipuláciami väčšiny médií. Roky hlásali a stále hlásajú, že najväčším zlom – väčším ako chaotická politika Igora Matoviča – je Ficov Smer. „Lebo Fico“. „Lebo korupcia“.
Mýlia sa.
Iste, korupcia je problém a zlo. No nie najväčšie zo všetkých možných. V slobodnej a demokratickej spoločnosti je najväčším politickým zlom boj vlády s domácou spoločnosťou, respektíve s jej väčšinou. Arogancia, neúcta k ľuďom a ich názorom, urážanie a ponižovanie časti verejnosti, ktorá sa odmietala podvoliť, likvidácia práv a slobôd v údajnom záujme bezpečnosti – a k tomu vzorné, spoľahlivé plnenie zadaní „zvonku“. Presne toto predvádzal Matovič a po ňom Heger.
Skúsenosť a stopy, ktoré po sebe zanechali, vyzerajú príšerne. Neprekonateľne príšerne.
Pointou nového prieskumu AKO nie je prijateľnosť Ficovej vlády. Odkazuje na to, čo ukázali už voľby. Takmer akákoľvek vládna moc by bola znesiteľnejšia než to, čo si tu nacvičovali Praobyčajní.
