Holandsko v stredu čakajú voľby. Wildersova protimigračná a euroskeptická strana má blízko k víťazstvu

Podobne ako v mnohých iných krajinách Európy, aj v Holandsku spoločensko-politická atmosféra nahráva úspechu politických zoskupení namierených proti establišmentu.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa zdalo, že moc v krajine môže prevziať Farmársko-občianske hnutie (BBB), ktoré svoju politiku postavilo na odmietaní cieľov na znižovanie emisií dusíka do roku 2030, vedúce k zatváraniu stoviek miestnych fariem.

Strana bývalej novinárky zameranej na agrosektor Caroline van der Plasovej dokonca v marci vyhrala tamojšie regionálne voľby, ktoré určujú zloženie Senátu [hornej komory holandského parlamentu, pozn. red.]. V celonárodných prieskumoch verejnej mienky navyše kraľovala jej strana rebríčku s preferenciami na úrovni vyše 20 percent.

Predčasné parlamentné voľby, ktoré krajinu tulipánov čakajú už túto stredu, však môžu mať úplne iného, no stále výrazne antisystémového víťaza.

Po rýchlom vyfučaní bubliny okolo BBB sa totiž o slovo znovu hlási kľúčový dlhoročný predstaviteľ holandského euroskeptického a protimigračného hnutia Geert Wilders so svojou Stranou pre slobodu (PVV).

Podľa jedného z posledných prieskumov zo 17. novembra, ktorý uskutočnila spoločnosť anketára Mauricea de Honda na vzorke takmer 7-tisíc respondentov, by PVV mohlo triumfovať. Respektíve, získalo by presne rovnaký počet, 26 kresiel, ako súčasná vládna Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD). Wilders výsledok v prieskume, ktorý si všimli viaceré svetové médiá, označil za „zmenu hry“.

Rast Wildersovho elektorátu sa dostavil aj v reakcii na jeho výkon v prvej predvolebnej debate v televízii SBS. Z bleskovej ankety medzi divákmi totiž vyplynulo, že ho za víťaza diskusie považuje až 49 percent respondentov, pričom naopak najmenší podiel divákov, iba 8 percent, presvedčil niekdajší eurokomisár Frans Timmermans z aliancie Strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL).

Čo Ruttemu zlomilo väz

Predčasné voľby vyvolalo práve odstúpenie najdlhšie slúžiaceho holandského premiéra Marka Rutteho z VVD, ktorý už v lete avizoval, že po tom, ako do úradu nastúpi nový vládny kabinet, z politiky odíde. Jeho miesto v čele strany zaujala dcéra tureckých utečencov a ministerka spravodlivosti Dilan Yešilgöz- Zegeriusová.

Pripomeňme, že Rutteho štvorčlenná koalícia skončila po tom, ako sa nedokázala dohodnúť na balíku opatrení v oblasti migrácie. Premiér navrhoval sprísnenie pravidiel azylovej a migračnej politiky s cieľom obmedziť počet cudzincov prichádzajúcich do jeho krajiny.

Okrem strán Wildersa, Yešilgöz-Zegeriusovej a Timmermansa sa do popredia presvedčivo tlačí aj centristická Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorú do súboja o voličské hlasy vedie dlhoročný poslanec Pieter Omtzigt, ktorý bol v minulosti členom Kresťanskodemokratickej výzvy (CDA). Strana vznikla len pred tromi mesiacmi, no ako ukazuje graf vo vloženom príspevku, patrí medzi hlavných favoritov.

SBS debat werd de gamechanger. PVV+5 en NSC -5. VVD en PVV nu samen aan kop.
Toch nog veel kiezers die kunnen verschuiven. Lees de analyse.https://t.co/TLfma5K7P5 pic.twitter.com/SQVo1ptW9K

— Maurice de Hond (@mauricedehond) November 18, 2023

PVV má k účasti vo vláde pomerne blízko

Ako píše britský denník Guardian, odkedy nová šéfka Rutteho strany Yešilgöz-Zegeriusová na začiatku kampane povedala, že nevylúči PVV z povolebných rokovaní, Wilders občas používal miernejší tón. Zároveň sa zo strany ľavicových subjektov objavili apely na ľudí, aby volili strategicky s ohľadom na znemožnenie vstupu tohto politika do vlády. Oboch lídrov spája silný odpor proti neregulovanej migrácii.

„Je jasné, že Yešilgözová otvorila Wildersovi dvere do vlády. To by znamenalo, že na riadení krajiny sa bude podielať niekto, kto odmieta milión Holanďanov [moslimov, pozn. red.] ako občanov druhej kategórie,“ posťažoval sa Timmermans.

Nový šéf progresívnej strany D66 Rob Jetten v rovnakej súvislosti uviedol, že existuje „veľké riziko“ extrémne pravicovej vlády. „VVD, vediac veľmi dobre, čo robí, nechalo vládu padnúť, keď mohla viesť migráciu na lepšiu cestu, potom Yešilgözová otvorila Wildersovi dvere dokorán, takže vytvorila túto dynamiku,“ povedal Jetten pre televíznu stanicu NOS.

Ďalší vedúci kandidát Pieter Omtzigt a členovia jeho novovzniknutej strany v podobnom duchu opakovane uviedli, že nebudú vládnuť s „protiústavnou“ PVV.

Kľúčový potenciálny koaličný partner BBB zasa naznačil, že PVV by mohla byť tichým partnerom podporujúcim menšinovú vládu – hoci toto usporiadanie skončilo pre predchádzajúcu Rutteho vládu katastrofálne.

V každom prípade, pravda je, že k moci má momentálne bližšie pravica ako ľavica. „Na vybudovanie väčšinovej pravicovej koalície je potrebná podpora Wildersa,“ povedala pre Financial Times Sarah de Langeová, profesorka politiky na Amsterdamskej univerzite.

To ponecháva teoretickú možnosť menšinovej vlády, v ktorej by VVD, NSC alebo BBB získali podporu Wildersovej strany. Yešilgöz-Zegeriusová, ktorá má vysokú šancu stať sa vôbec prvou premiérkou tejto krajiny, však vysvetlila, že má malý záujem viesť menšinový kabinet, ak jej strana získa najväčší podiel hlasov.

Do parlamentu sa môžu dostať takmer dve desiatky strán

Ako si všíma britská BBC, to, čo robí tieto voľby veľmi nepredvídateľnými, je významný podiel nerozhodnutých voličov. Tí vyberú, ktoré z 26 strán by mali obsadiť 150 kresiel v holandskom parlamente. 

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že v Holandsku je kvórum potrebné pre vstup do parlamentu nastavené veľmi nízko. Strana musí docieliť podiel hlasov potrebný na obsadenie aspoň jedného kresla, čo je 0,67 percenta. Šancu na vstup do zákonodarného zboru má pri súčasných odhadoch až 17 strán.

Azylový systém naráža na svoje limity

Wildersov solídny finiš by mohlo vysvetľovať aj to, že voľby sa konajú v kontexte azylovej krízy, ktorá sa vymyká spod kontroly, o čom svedčia nové údaje Imigračného a naturalizačného úradu (IND). Podľa nich v Holandsku v súčasnosti čaká na rozhodnutie o svojej žiadosti viac ako 42-tisíc osôb s pobytom v krajine a priemerná lehota čakania na vybavenie žiadosti presiahla jeden rok.

Úrad rovnako upozornil, že počet nevybavených žiadostí o azyl naďalej narastá, čo predstavuje značné náklady pre holandských daňových poplatníkov. IND predpokladá, že počet nových príchodov v budúcom roku spôsobí, že celý azylový proces sa dostane do bodu zlomu, pričom predpovedá 49-tisíc až 76-tisíc nových žiadateľov. Má pritom kapacity na spracovanie iba 47-tisíc žiadostí ročne.

Ani Holandsko nie je v ideálnej kondícii

Hlasovanie o novom osadenstve parlamentu sa uskutočňuje v tieni ďalších viacerých problémov, ktorým obyvatelia Holandska čelia pri každodennom živote.

Nedostatok bývania sa stal taký vážny, že jeho priemerná cena sa vyšplhala nad 400-tisíc eur, pretože záujemcov je v krajine zhruba deväťkrát viac ako bytov alebo domov na predaj.

Pokiaľ ide o životné náklady, rastúce ceny v potravín, energií a bývania zanechali pod hranicou chudoby odhadom 830-tisíc ľudí. Prieskumy naznačujú, že väčšina Holanďanov – dokonca aj tí so strednými príjmami – hovorí, že sa obávajú budúcnosti.

Stúpajú aj náklady na zdravotnú starostlivosť. Holanďania platia zdravotné poistenie od roku 2006. V súčasnosti v priemere viac ako 141 eur mesačne na základnú starostlivosť. Až 61 percent z nich sa však obáva, že si to ďalej nebudú môcť dovoliť.