Európska komisia považuje Slovákov za nechápavých idiotov, ktorých treba ideologicky prevychovať

Cieľom progresívcov je byť zákonodarcami, sudcami aj exekútormi slušnosti a civilizovanosti v spoločnosti. Ak sa im bude dariť tento cieľ napĺňať, potom kedykoľvek hocikoho podľa vlastných zákonov odsúdia, vykážu zo slušnej spoločnosti a vymažú z médií či univerzít. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku k tomu práve vydalo výkladový Slovník odcudzených slov. Píše Milan Krajniak.

Ak ste považovali výrok Vladimíra Šuchu o pokazených chromozómoch v DNA slovenského národa, ktorý preto treba dotlačiť k zmene myslenia, iba za izolovaný úlet, tak ste sa mýlili. Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pokračuje v tejto línii ďalej. Zrejme dospel k názoru, že k nám Slovákom treba pristupovať ako k malým deťom, inak nepochopíme celú hĺbku a šírku Zla, pred ktorým nás ním zastúpená Európska komisia chráni.

Propaganda ako za komunizmu

V bratislavskom kníhkupectve Artforum sa 26. októbra konal krst sviežeho dielka neveľkého rozsahom, ale o to zaujímavejšieho obsahom. Publikácia nesie názov Slovník odcudzených slov. V Artfore pri tejto príležitosti vystúpili moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, zakladateľka projektu „Dejepis inak“ Sandra Sviteková a zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu Marek Mach. Podujatím účastníkov sprevádzal šéf zastúpenia EK na Slovensku Vladimír Šucha.

„Vedeli ste, že aj slová sa dajú ukradnúť?“ oslovuje slovenských čitateľov Európska komisia. Práve vydané dielko podľa Komisie „vracia ukradnutým slovám ich pôvodný význam“. V Slovníku odcudzených slov preto nájdeme osem slov ukradnutých zlodejmi, ktorým ide o podkopávanie hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia. Cieľom tohto vydavateľského počinu je naučiť Slovákov používať týchto osem slov v ich pôvodnom význame.

Sú to slová fašista, feministka, Európska únia, mier, migrant, ovca, progresívec a rodina. O každom slove sa čitateľ dozvie, aký je podľa Európskej komisie jeho pôvodný význam, aký je jeho ukradnutý význam a pre pochopenie je uvedený aj príklad správneho použitia daného slova vo vete. Vladimír Šucha a Európska komisia pristupujú k Slovákom ako tretiakom na základnej škole. Čítať už asi vieme, ale nerozumieme ničomu.

Vezmime si napríklad slovo rodina, ktorému sa toto svieže dielko venuje na stranách 18 a 19. Na strane 18 je uvedené toto:

                 Rodina

1. Základná spoločenská jednotka, ktorú tvoria manželia (s deťmi).
2. Spoločenská skupina tvorená blízkymi osobami.

Príklad použitia vo vete:

Keď si muž vezme muža, tvoria rodinu.

Na strane 18 nič viac nie je. Slovník odcudzených slov pokračuje na strane 19.

                 Čo nie je rodina

1. Zväzok výlučne iba muža a ženy
2. Výhovorka na potláčanie práv sexuálnych menšín

A týmto je slovo rodina zachránené od zlodejov významu. Teraz ste to už konečne pochopili? Pôvodný význam slova rodina znamená podľa Európskej komisie spoločenskú jednotku manželov: muža a ženy, muža a muža, ženy a ženy. Prípadne aj s deťmi.

Chápete tú drzosť? Európska komisia nás považuje za úplných hojdacích koníkov. Počas tisícov rokov histórie ľudstva, ktorú dobre poznáme z historických prameňov, bola rodina považovaná za zväzok muža, ženy a detí. Ale Európska komisia nás s vážnou tvárou presviedča, že to bolo úplne opačne. A že zlí podkopávači európskych hodnôt iba nedávno zúžili význam slova manželstvo na zväzok muža a ženy.

George Orwell popísal v románe 1984, že všemocná Strana vydávala slovník pre masy, aby ľudia vedeli, aký je práve aktuálny správny význam slov. Pretože význam slov sa v čase menil a často bol v úplnom rozpore s realitou. V Orwellovej fiktívnej Oceánii bolo možné, že Eurázia je úhlavným nepriateľom Oceánie a vždy to tak bolo, hoci ešte pred chvíľou slovo Eurázia malo význam spojenec. Ministerstvo lásky mučilo ľudí, ministerstvo Hojnosti riadilo hladomor, Ministerstvo mieru riadilo vojnu.

Lenže Európska komisia je na rozdiel od fiktívnej Orwellovej Oceánie skutočná, rovnako aj jej Slovník odcudzených slov.

Perly progresívneho ducha

Ak máte problém s nízkym tlakom, do kondície vás určite dostane prečítanie celého slovníka. Zvládnete to v priebehu 5 minút na tomto odkaze.

Pre čitateľov, ktorí nechcú strácať čas, uvediem kvôli prehľadu ešte niekoľko príkladov:

Správne použitia slova progresívec vo vete: „Môj priateľ je skutočným progresívcom, lebo vždy bojuje za rovnosť a spravodlivosť pre všetkých.“

Správne použitia slova migrant vo vete: „Migranti sú pre nás príležitosťou učiť sa odlišnosti a rozmanitosti.“

Správne použitia slova mier vo vete: „Na Ukrajine bude mier len vtedy, keď z nej odíde posledný ruský vojak.“

Správne použitie slova fašista vo vete: „S fašistami sa nediskutuje.“

Slovník nás tiež poučí, že fašistom je predstaviteľ fašistického režimu, človek so sympatiami k fašistickej ideológii a človek, ktorý nie je schopný priamo odsúdiť fašizmus. Fašistom nie je liberál, pravý kresťan, ani človek schopný odsúdiť fašizmus. Rozdiel medzi pravým a nepravým kresťanom popísaný nie je. Aký obsah má fašistická ideológia, ktorú je povinný každý nefašista odsúdiť, to sa takisto čitateľ nedozvie. Niet sa čo diviť, význam slova fašizmus totiž liberáli a progresívci postupom času rozširujú na všetko, čo sa im nepáči.

Foto: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku/FB

Kradnutie slov ako nástroj progresívnej selekcie spoločnosti

Guru slovenskej progresívnej scény Martin M. Šimečka už vo februári 2015 napísal v článku Mierka fašizmu, že politická identita sa na súčasnom Slovensku scvrkáva iba na dilemu byť liberálom alebo fašistom. K pomáhačom fašistov vtedy priradil Šimečka všetkých kresťanov a konzervatívcov, ktorí sa chystali ísť hlasovať v referende Za rodinu. Lebo ochrana tradičných hodnôt vraj pomáha Putinovi a Putin je fašista. Svet slovenských progresívcov sa odvtedy stal veľmi jednoduchým. Buď si progresívec a liberál, prípadne kresťan presne podľa ich gusta, alebo si pomáhač fašistov či priamo fašista.

Vladimír Šucha a Európska komisia dnes svojím Slovníkom odcudzených slov iba pokračujú v ideologickej línii, ktorú vtedy Šimečka vytýčil. Progresívci chcú rozhodovať, aké majú mať slová význam. Pritom oni sami sú v skutočnosti najväčšími zlodejmi slov. Slová rodina a fašizmus sú iba dvomi príkladmi významu slov, ktoré sprznili a snažia sa ich úplne ukradnúť. Slová a súhlas s progresívnym výkladom ich významu sú pre nich nástrojom na ich selekciu tých, ktorí ešte môžu patriť do slušnej spoločnosti. 

Cieľom progresívcov je byť zákonodarcami, sudcami aj exekútormi slušnosti a civilizovanosti v spoločnosti. Ak sa im bude dariť tento cieľ napĺňať, potom kedykoľvek hocikoho podľa vlastných zákonov odsúdia, vykážu zo slušnej spoločnosti a vymažú z médií či univerzít. V prípade potreby potom stanovia aj podmienky, za akých človeka vezmú na milosť.

Čo z tohto vývoja vyplýva pre nás konzervatívcov a kresťanov? Nesmieme si nechať ukradnúť význam slov a hodnôt, ktoré sú pre nás dôležité. Nesmieme sa podvoliť progresívnym pravidlám hry. Nesmieme sa progresívcami nechať zahnať do jedného tábora so súčasnou vládou, ani vládnymi stranami do tábora s progresívno-liberálnou opozíciou. Musíme si trpezlivo, krok po kroku, vyvzdorovať vlastný priestor medzi Smerom a PS, medzi Hlavnými správami a Denníkom N.

Čo má byť naším cieľom? My konzervatívci sa máme stať natoľko silnými, aby sme sa nemuseli rozhodovať, ku komu sa pridáme. Ale aby sme si mohli vyberať, koho priberieme. Tento cieľ sa bez zápasu o význam slov dosiahnuť nedá.