V škole až do večera. Španieli riešia ďalší podivný nápad, aby vraj mohli matky dlhšie pracovať

Len čo sa rodičia v Španielsku ako-tak spamätali z nákupu školských učebníc, už môžu riešiť ďalší dôvod na nespokojnosť. Spoločenskú diskusiu o témach spojených so školstvom vyhrocuje odporúčanie OECD zaviesť celodenné vyučovania v škôlkach a na prvom stupni všetkých základných škôl v krajine. V doobedňajšej výučbe totiž vidí celý reťazec negatív vrátane preťaženosti španielskych školákov a predčasného ukončovania školskej dochádzky.  

Pokým podiel mladých Španielov, ktorí nepokračovali v štúdiu po dovŕšení 16 rokov, v roku 2008 predstavoval 31,7 percenta, v súčasnosti je to necelých 14 percent. Keďže pri napĺňaní cieľa EÚ o znížení predčasného odchodu zo škôl pod 9 percent zostáva ešte kus práce, na Španielsko sa zosypalo ďalšie množstvo odporúčaní, ako s týmto javom zabojovať. OECD v dokumente s názvom Návrhy pre akčný plán na zredukovanie predčasného odchodu zo škôl v Španielsku uvádza, že ide o fenomén, ktorý častejšie postihuje deti z imigrantských, či sociálne a ekonomicky znevýhodnených rodín. Pozornosti Organizácie pritom neunikli ani „závažné regionálne rozdiely“. Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky sa pohybuje od 5 percent v severnom Baskicku, Navarre či Cantabrii, až po vyše 16 percent v Katalánsku, na Baleárskych ostrovoch či Murcii. Za jedno z kľúčových riešení Organizácia pokladá prehodnotenie formy vyučovania, ktoré je v Španielsku „príliš skoncentrované do doobedňajších hodín“. Pod vplyvom tejto praxe „takmer 47 percent domácností platí deťom popoludňajšie mimoškolské aktivity, pričom viac ako polovica z nich je zameraná na doučovanie nosných predmetov.“

Ako príklad OECD uvádza Dánsko a Portugalsko, ktoré prešli na flexibilný systém vyučovania, doplnený zvýšením objemu služieb v podobe školských jedální a mimoškolských aktivít. Správa uvádza, že „Španielsko by mohlo zvážiť prijatie podobného modelu vzhľadom na viaceré výhody, prínosné najmä pre žiakov zo znevýhodneného prostredia. Ukazuje sa totiž, že viac času stráveného v škole zlepšuje študijné výsledky, učenie a následne aj sociálne a behaviorálne návyky.“

Reálie nepustia

V každej zo 17 španielskych autonómií rodičia vyberajú školské zariadenia pre deti podľa potrieb a možností. Popri štátnych školách, kde vyučovanie s výnimkou Katalánska a Baskicka prebieha v dopoludňajšom bloku, vyše 30 percent detí v krajine navštevuje takzvané pološtátne školské zariadenia. Tie v porovnaní so súkromnými školami predstavujú finančne únosnejší variant. Približne tri štvrtiny týchto pološtátnych škôl poskytujú vyučovanie rozdelené do dopoludňajšej a popoludňajšej časti. Okrem výšky poplatkov pri výbere školy tak rozhoduje práve možnosť zladiť vyučovanie s pracovným životom. Skrátka, éra španielskych starých rodičov, povestných svojou ochotou byť k dispozícii pre potreby vnúčat, sa pomaly chýli ku koncu, čo tunajšiu spoločnosť pretvára do inej podoby. Bez spoľahnutia sa na výpomoc s odvedením a vyzdvihnutím škôlkara či školáka z colegio, sú rodičia nútení čoraz viac racionalizovať svoje možnosti. A tie nie sú len finančného charakteru. Po štvormesačnej rodičovskej dovolenke pracujúce matky zvažujú buď jasle alebo možnosť zostať doma bez príjmu. Pred dovŕšením troch rokov dieťaťa treba riešiť dilemu, ktoré colegio bude vyhovovať typom vyučovania, vzdialenosťou a výškou poplatkov za doplnkové služby. Výsledkom je, že detí ubúda, silnie generácia jedináčikova a nikto sa tomu nečuduje. Celoplošná zmena vyučovacieho režimu situáciu ešte viac skomplikuje, keďže rodičom sa podstatne zúžia možnosti rozhodnúť sa medzi dopoludňajším alebo dvojblokovým vyučovaním.

Obavy z rastúcich nákladov

Zavedenie celodenného vyučovania s trvaním od 9:30 do 17:30 s dvojhodinovou obedňajšou prestávkou predpokladá obed v školskej jedálni. Pre španielskych školákov ale obed v škole nie je samozrejmosťou. Totiž napriek všetkým snahám o rovnosť španielsky systém akoby naďalej počítal s tým, že matky buď pracujú na skrátený úväzok a zamestnávateľ v plnej miere zohľadňuje ich potreby, alebo sú doma a zabezpečujú rodinnú logistiku. Ceny za školský obed si inak nemožno vysvetliť. Aj v tomto prípade všetko závisí od konkrétneho regiónu. Ak žiačik nemá nárok na sociálne štipendium, tak jeho rodičia za jeden obed v štátnej škole zaplatia najmenej vo Valencii a Galícii a to 4,25 eura, v Kastílii a Leóne je to už 4,70 eura, v Madride 5,50 eura, v Katalánsku 6,90 eura a na Baleároch rovných 7 eur. Výsledkom je, že v hoci v Španielsku 72 percent štátnych základných škôl má k dispozícii školskú jedáleň, stravuje sa v nich iba necelých 39 percent žiakov. A to aj napriek tomu, že v cene za obed je zahrnutá možnosť stráviť čas v školskej družine do 16:00, či už ako bonus po skončení vyučovania alebo ako prestoj medzi jeho dopoludňajšou a popoludňajšou časťou.

Zmeny klopú na dvere

Príležitosti zaviesť dvojblokové vyučovanie v štátnych predškolských zariadeniach a na prvom stupni základných škôl sa ako prvý chopil severošpanielsky región Navarra a zmenu zavedie od nového školského roka. Rozhorčení rodičia a učitelia zorganizovali protesty v hlavnom meste Pamplona a domáhajú údajov, ktoré by potvrdili, že školáci reálne podávajú lepší výkon zásluhou vyučovania rozdeleného do dvoch fáz. Nepozdáva sa im ani to, že nové opatrenie neprináša žiadne riešenia ohľadne zvýšených nákladov na stravovanie v školskej jedálni, respektíve na dopravu, ak sa dieťa bude stravovať doma a do školy bude musieť prísť dvakrát za deň.

Ostatné autonómne kraje zatiaľ nepripravujú celoplošné zavedenie dvojfázového vyučovania, avšak tejto téme sa za posledné dni aktívne venujú španielske denníky. Odvolávajú sa na odporúčanie OCD a dopoludňajšiu formu vyučovania označujú za príčinu hlavných problémov, ktorými trpia nielen školáci, ale aj ich rodiny. Od zmeny očakávajú akademické, sociálne, dokonca aj emocionálne prínosy. Denník El País prízvukuje, že doobedňajšie vyučovanie nezohľadňuje študijný komfort žiakov, tí trpia nedostatkom spánku a sú zavalení domácimi úlohami. El Confidencial tvrdí, že dvojfázové vyučovanie „prinesie väčšiu zamestnanosť žien aj väčšie benefity pre deti zo znevýhodneného prostredia alebo z nízkopríjmových rodín. Existuje veľa štúdií, ktoré naznačujú, že rozdelené dni v školách sú najlepšou voľbou pre maloleté a ich rodiny, avšak Španielsko kráča opačným smerom,“ píše. Avšak práve so štúdiami, venovanými dôležitej téme, to pokrivkáva. Marta Ferrero, prodekanka pre výskum na Fakulte učiteľstva a vzdelávania z Universidad Autónoma de Madrid preto vyzýva k celkovej opatrnosti pri zavádzaní podobných zmien. Tvrdí, že ohľadne prínosov dvoch foriem vyučovania „neexistuje dostatočné množstvo výskumov na národnej alebo na medzinárodnej úrovni, pričom zrealizované štúdie sú zvyčajne korelačného charakteru, nie kauzálneho. V skutočnosti strácame jedinečnú príležitosť. Máme k dispozícii prirodzené laboratórium so školami, ktoré realizujú dva základné typy vyučovania, ale nevyužívame ho na realizovanie štúdií, ktoré by umožnili analyzovať prínosy a nedostatky oboch variantov. Údaje, ktoré máme k dispozícii, skrátka nenaznačujú, že doobedňajšie vyučovanie prináša univerzálne výhody.“