Nemecko čelí rozpočtovej kríze, vláda narazila na prísnu dlhovú brzdu

Nemecko je všeobecne známe svojím sklonom k fiškálnej disciplíne. No ani nemeckým vládam sa nevyhýba sklon utrácať, koľko sa len dá. Zvlášť, keď sú pri moci socialisti.

Od roku 2009 v Nemecku existuje silná poistka proti nekontrolovanému zadlžovaniu. Dlhová brzda na úrovni ústavného zákona obmedzuje štrukturálny deficit verejných financií na 0,35 percenta hrubého domáceho produktu a vlády spolkových štátov musia udržovať prakticky vyrovnané rozpočty. Štrukturálny deficit sa od skutočného líši zohľadnením hospodárskeho cyklu – v období recesie môže byť reálny deficit vyšší.

Po dekáde vyrovnaného hospodárenia museli nemecké vlády zápasiť s následkami dvoch nových kríz. Prvú vyvolali dosahy koronavírusovej pandémie, druhá bola vyvolaná kombináciou nemeckej energetickej politiky a rusko-ukrajinskej vojny.

Politici preto začali hľadať kreatívne spôsoby, ako sa dlhovej brzde vyhnúť. Prílišná kreativita však narazila na Spolkový ústavný súd.

Ten rozhodol, že snaha vlády previesť nevyčerpaných 60 miliárd eur z pandemického fondu na energetickú transformáciu, je v rozpore s pravidlami.

Efektívna dlhová brzda

Dlhová brzda bola v roku 2009 prijatá v situácii najväčšej ekonomickej krízy mnohých desaťročí. Nemecko prijalo dva fiškálne stimulačné balíčky a 500 miliárd utratilo na záchranu bánk. Vládny dlh dosiahol 81 percent HDP, čo výrazne presiahlo hranicu, na ktorú sa európske štáty zmluvne zaviazali. Aj preto sa podarilo pre ňu získať podporu potrebnú na schválenie ústavného zákona, teda dvojtretinovú väčšinu v Bundestagu.

Dlhová brzda fungovala veľmi efektívne. V ďalšej dekáde hospodárili vlády pod vedením Angely Merkelovej s vyrovnanými rozpočtami známymi ako schwarze Null, čierna nula. Nemecko zažilo desať rokov ekonomického rastu, najvyššiu úroveň zamestnanosti od zjednotenia a pomer vládneho dlhu k HDP klesol na 60 percent.

Dlhová brzda, samozrejme, pozná aj krízové výnimky. Prvý raz bola pozastavená v roku 2020 v reakcii na koronavírusovú pandémiu, druhý raz v roku 2022 pre rastúce úrokové sadzby, ceny energií a infláciu. Vláda však zároveň začala vytvárať mimorozpočtové fondy, ktoré umožnili požičiavať si dodatočné prostriedky bez zvýšenia zákonom obmedzeného deficitu.

Fiškálna disciplína v rukách právnikov

Hoci v roku 2023 dlhová brzda opäť platí, vláda naďalej využíva alternatívne zdroje pre financovanie zbrojenia či dotovanie cien energií. Mimorozpočtové fondy dnes prevyšujú objem štátneho rozpočtu a okrem uvedených oblastí financujú napríklad boj proti klimatickej zmene.

Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu sa týkalo snahy vlády použiť na iný účel peniaze, ktoré boli vyčlenené na pandémiu, respektíve možnosť požičať si ich. Chcela ich najmä na zelené iniciatívy – podporu obnoviteľných zdrojov či zvýšenie energetickej efektívnosti budov, ale aj podporu výroby čipov či dotácie pre spoločnosti v energeticky náročných odvetviach.

Kritici dlhovej brzdy označujú celý zákon za chybný. Podľa nich totiž vláda nebude môcť vzhľadom na dlhové obmedzenie investovať, čo ohrozuje nemeckú konkurencieschopnosť. Fiškálna politika bude s ohľadom na dlhovú brzdu zameraná na krátkodobé ciele namiesto dlhodobých investícií.

Zástancovia dlhovej brzdy naopak poukazujú na to, že funguje správne. Robí presne to, čo má – obmedzuje vládne výdavky v čase, keď by ich vláda chcela nadmieru zvyšovať. Túžba vlády nafukovať verejné výdavky je totiž prakticky neobmedzená. Zároveň poukazujú na možnosť pozastaviť dlhovú brzdu v mimoriadnych situáciách.

Obe strany sa však zhodujú, že nemecký spôsob kontroly verejných rozpočtov je veľmi účinný. Fiškálna politika nie je neobmedzene v rukách politikov a ekonómov a významné slovo v nej teraz majú právnici a sudcovia. Tých nezaujímajú ekonomické teórie či stranícke záujmy, ale dodržiavanie nastavených pravidiel.

Nemecká vláda sa buď bude musieť uskromniť v podpore zelenej transformácie, alebo ušetriť peniaze inde. Poriadok musí byť.