Jozef Onačilla

Súd nevyhovel Jánovi Čurillovi v rovnakej žiadosti, pričom príčinu nevyhovenia oprel o body široko diskutované pri predchádzajúcich neodkladných opatreniach. A to nedostatok príslušnosti civilného súdu v rozhodovaní medzi policajtom a ministerstvom vnútra, ako aj nesprávny procesný postup zo strany Čurillu, ktorým chcel nahrádzať celý zákonný proces rozhodovania.

Aj v tomto prípade sa advokát obvinených Peter Kubina domáhal zdržania sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra vnútra. Ako dôvod opäť uvádzal absenciu súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, keďže Čurilla sa vďaka opatreniu prokurátora Špeciálnej prokuratúry stal krátko pred zmenou vlády chráneným oznamovateľom protispoločenskej činnosti. Nikto nevie, či boli vôbec splnené podmienky oznamovania trestnej činnosti v dobrej viere, keďže prokurátor skúmal iba formálne podmienky žiadosti, a to jej podanie a vyplnenie. Vzhľadom na jeho status oznamovateľa pri niektorých pracovnoprávnych úkonoch potrebuje Ministerstvo vnútra súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov.

Minister vnútra však zastáva názor, že súhlas na tento úkon nepotreboval. Zákon o ochrane oznamovateľov hovorí, že súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, nezávisiacej od posúdenia zamestnávateľa. Práve na toto ustanovenie odkazoval minister vnútra Šutaj Eštok pri postavení príslušníkov mimo služby. Zákon pri právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa, odkazuje na demonštratívny výpočet situácií, ktorých sa to týka, a vyslovene stanovuje príklady ustanovení zákona o štátnej službe.

V rámci týchto príkladov zákon o štátnej službe hovorí, že služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Vzhľadom na to, že zákon špecificky odkazuje na trestné stíhanie príslušníkov policajného zboru ako na právnu skutočnosť, pri ktorej sa nevyžaduje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, minister vnútra od tohto ustanovenia odvodzoval zákonnosť svojho konania aj bez udeleného súhlasu zo strany úradu.