Čurilla na súde s neodkladným opatrením neuspel, pretože to súd videl ako nezákonnú skratku

Po prvých dvoch neodkladných opatreniach nariadených súdom v prospech čurillovcov voči personálnemu rozkazu ministra vnútra Šutaja Eštoka o dočasnom postavení mimo služby prišlo tretie, tentoraz zamietavé rozhodnutie.

Súd nevyhovel Jánovi Čurillovi v rovnakej žiadosti, pričom príčinu nevyhovenia oprel o body široko diskutované pri predchádzajúcich neodkladných opatreniach. A to nedostatok príslušnosti civilného súdu v rozhodovaní medzi policajtom a ministerstvom vnútra, ako aj nesprávny procesný postup zo strany Čurillu, ktorým chcel nahrádzať celý zákonný proces rozhodovania.

Aj v tomto prípade sa advokát obvinených Peter Kubina domáhal zdržania sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra vnútra. Ako dôvod opäť uvádzal absenciu súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, keďže Čurilla sa vďaka opatreniu prokurátora Špeciálnej prokuratúry stal krátko pred zmenou vlády chráneným oznamovateľom protispoločenskej činnosti. Nikto nevie, či boli vôbec splnené podmienky oznamovania trestnej činnosti v dobrej viere, keďže prokurátor skúmal iba formálne podmienky žiadosti, a to jej podanie a vyplnenie. Vzhľadom na jeho status oznamovateľa pri niektorých pracovnoprávnych úkonoch potrebuje Ministerstvo vnútra súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov.

Minister vnútra však zastáva názor, že súhlas na tento úkon nepotreboval. Zákon o ochrane oznamovateľov hovorí, že súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, nezávisiacej od posúdenia zamestnávateľa. Práve na toto ustanovenie odkazoval minister vnútra Šutaj Eštok pri postavení príslušníkov mimo služby. Zákon pri právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa, odkazuje na demonštratívny výpočet situácií, ktorých sa to týka, a vyslovene stanovuje príklady ustanovení zákona o štátnej službe.

V rámci týchto príkladov zákon o štátnej službe hovorí, že služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Vzhľadom na to, že zákon špecificky odkazuje na trestné stíhanie príslušníkov policajného zboru ako na právnu skutočnosť, pri ktorej sa nevyžaduje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, minister vnútra od tohto ustanovenia odvodzoval zákonnosť svojho konania aj bez udeleného súhlasu zo strany úradu.

Diskriminačné konanie sa nepreukázalo

Podanie neodkladného opatrenia Jána Čurillu bolo urobené opäť na civilný súd, pretože jeho advokát Kubina videl právny základ v tomto spore v diskriminačnom konaní. Podľa jeho názoru minister vnútra nepostavil Čurillu mimo službu pre jeho trestné stíhanie, ale ako odvetu za to, že Čurilla oznámil protispoločenskú činnosť. Ani v tomto prípade, rovnako ako v dvoch predchádzajúcich, advokát Kubina nijakým spôsobom nezdôvodnil, z akých konkrétnych okolností vychádzal, keď hovoril o diskriminácii.

Tu treba poukázať na zaujímavú skutočnosť. Ich advokát bez vysvetlenia prezumuje, že minister vnútra pozná detaily oznámení čurillovcov, a teda čo, a voči komu oznamovali, a za to sa im chce pomstiť. Tie pritom pozná iba prokurátor Špeciálnej prokuratúry, ktorý ich žiadosť schvaľoval. Ak by tieto informácie z prebiehajúcich trestných konaní a podrobnosti ich výpovede oznámil ministrovi vnútra, rozhodne by porušil zákon. V tomto smere je na mieste predpokladať, že logika zdôvodnenia advokáta Kubinu vylučuje možnosť, aby sa minister vnútra chcel pomstiť a diskriminovať osoby, o ktorých má iba všeobecné mediálne informácie, že niečo nahlásili. A chce odvetne konať iba proti osobám, o ktorých vie, prečo konkrétne sa im chce pomstiť.

Civilný súd nemôže rozhodnúť