Ženy vraj zarábajú menej. Nuž áno, ale genderová ideológia zahmlieva príčiny

Minulý víkend, ako sa to za posledných dvadsať rokov stáva, prebehla médiami správa Inštitútu pre výskum práce a rodiny, hovoriaca, že ženy na Slovensku stále zarábajú menej ako muži. V priemere asi o 17 percent. Počul som to v správach v rádiu, venovali sme sa tomu aj v Štandarde.

Takéto správy sa objavujú tak na národnej, ako aj európskej úrovni. V marci tohto roka boli médiá tiež plné. Dozvedeli sme sa , že na úrovni celej EÚ je tento rozdiel v neprospech žien asi 13 percent.

Toto posolstvo sa nám podáva niekoľkokrát do roka. To by samo osebe nemuselo byť problémom, keby to posolstvo nebolo často zaťažené vysoko ideologickým podtextom a zahmlievaním, ktoré má ľudí nie informovať, ale indoktrinovať. Konkrétne ide o genderovú ideológiu. Niekedy sa stretneme doslova s demagógiou.

Vysoký stupeň ideologického zaťaženia v sebe mala aj správa spomenutého inštitútu.

Vraj ženy na Slovensku pracujú od novembra do konca roka zadarmo

Inštitút interpretoval svoje údaje tak, že ženy na Slovensku v novembri a decembri pracujú zadarmo. Prirovnať nižšie mzdy žien k zadržiavaniu mzdy, čo je trestný čin, je prehnané ideologické tvrdenie. Znamená to tvrdiť, že akákoľvek nižšia priemerná mzda žien je nespravodlivou diskrimináciou.

Taká interpretácia je ako vystrihnutá z Istanbulského dohovoru, ktorý sa považuje za dokument bojujúci proti násiliu na ženách. Pod násilím na ženách si spravidla laici predstavia fyzické násilie, napríklad, že muž dá žene facku. Lenže rodová ideológia chápe násilie na ženách oveľa širšie. Istanbulský dohovor hovorí aj o ekonomickom násilí a tam spadajú aj nižšie mzdy žien.

Rodová ideológia uvádza kadejaké príčiny nižších miezd u žien. Napríklad, že ženy so zamestnávateľmi nevyjednávajú o mzde tak urputne ako muži. Alebo, že mužskí zamestnávatelia prosto podceňujú ženy, či priam sú to zakuklení mizogýni.

Aby bolo jasné, nechcem popierať, že existujú aj takéto neblahé príčiny nižších miezd, ktorými sa ženám naozaj krivdí. A súhlasím s tým, že takéto príčiny treba odstraňovať. Kto však pozná čo i len trochu život, vie, čo je dominantnou príčinou toho, že ženy majú o čosi nižšie mzdy. A práve o tej dominantnej príčine rodoví ideológovia až tak hovoriť nechcú.

Tou dominantnou príčinou je totiž to, že ženy majú deti.

Veď sa pozrite na deti!

Hľadal som vo výstupe zo správy Inštitútu pre výskum práce a rodiny, či tam nájdem zmienku o deťoch. Bolo to tam, ale také zastrčené. V množstve dlhočizného textu sa zrazu objavila formulácia, že vraj vláda by mohla znižovať rozdiely v mzdách mužov a žien okrem iného aj vytváraním dostatočného počtu miest v jasliach a škôlkach.

Aha, už sme doma, no konečne! Tá veta o škôlkach je priznanie.

Áno, je to o deťoch.

Čím viac detí, tým menší plat (a dôchodok)

Každý vie, že čím má žena viac detí, tým sa viac stará o rodinu, tým viac ju to spomaľuje v pracovnej kariére a tým má nižší plat. A toto sa s ňou vlečie roky. A napokon konečným dôsledkom je to, že čím má viac detí, tým má nižší dôchodok.

Keď som premýšľal o rodičovskom dôchodku, potreboval som údaje o priemernom dôchodku žien podľa počtu ich detí. V roku 2018 som si tie údaje vyžiadal zo Sociálnej poisťovne a zverejnil som ich.

Odvtedy o tom veľakrát hovoril aj bývalý minister Milan Krajniak. Je to tak, že v priemere najvyššie dôchodky majú bezdetné ženy, v priemere o pár desiatok menej majú jednodetné ženy, ešte o pár desiatok eur dvojdetné, ešte menej trojdetné atď. Dnes štvordetné ženy majú v priemere až o 250 eur menší mesačný dôchodok ako bezdetné.

Z toho logicky vyplýva, že podobný rebríček tvoria priemerné platy žien podľa počtu detí. Čím viac detí, tým nižší plat ženy.

Zabezpečíme tú rovnosť administratívne?

Teraz, keď poznáme dominantnú príčinu rozdielnych platov žien a mužov, tak narážame na určitú problematickosť politických cieľov dosiahnuť presnú rovnosť platov mužov a žien. Tá nerovnosť je totiž spôsobená slobodným rozhodnutím žien a mužov mať deti a logikou starostlivosti o deti a ich výchovy. Možno ju znižovať šikovnou politikou vlády, ale nemožno ju úplne odstrániť, lebo má prirodzené vysvetlenie, ktorým sú deti.

Alebo chceme vari nariadiť zamestnávateľom, aby tú priemernú rovnosť administratívne zabezpečili?

Tiež si treba uvedomiť jeden paradox. Stanovujeme si ciele odstrániť javy, ktoré sú spôsobené pôrodnosťou, pričom my práve tú vyššiu pôrodnosť v čase demografickej krízy potrebujeme.

Lenže ideológom, ktorí by všetko vysvetľovali po „istanbulsky“, teda ekonomickým násilím na ženách, sa to ťažko vysvetľuje.

Jednu vec na pomoc ženám však štát urobiť môže.

Štát môže riešiť dôchodky žien rodičovským dôchodkom

Štát síce nedokáže zabezpečiť ženám, ktoré sa rozhodli pre deti, úplne rovnaké platy ako majú muži, ale ešte raz si treba uvedomiť, že nižšie platy žien sú fenoménom u viacdetných žien. A tým práve môže štát pomôcť zvýšením ich dôchodkov.

A nielen môže, ale aj musí. Tieto ženy nižším dôchodkom znášajú „náklady stratenej príležitosti“, lebo sa rozhodli žiť v rodine s deťmi. A potom štát neľútostne odoberá týmto pracujúcim deťom odvody, z ktorých financuje dôchodky všetkým dôchodcom. Je vecou spravodlivosti, aby štát za to ženy s deťmi odmenil. Konkrétne rodičovským dôchodkom.

Ale všetko je naopak

Genderoví ideológovia (a oportunisti, ktorí im vychádzajú v ústrety) však robia všetko naopak.

Genderoví ideológovia na strane jednej bojujú za vyrovnanie miezd mužov a žien, ale príčiny rozdielu zahmlievajú. Tým zahmlievajú skutočnosť, že tie nižšie platy ženy nemajú preto, lebo sú ženami, ale preto, lebo sú ženami s deťmi. Na strane druhej spravodlivú kompenzáciu rodičovským dôchodkom pre ženy s deťmi odmietajú. Hoci je spravodlivá, ľahko uskutočniteľná a odôvodnená.

Všetko naopak.

A zdá sa, že progresívnych ideológov máme nielen plný Brusel, plnú slovenskú opozíciu, ale nájdu sa aj v slovenskej vláde.