Koketovanie KDH so zmenou volebného systému je hazardovaním s budúcnosťou konzervatívnej politiky

Roger Scruton vo svojej knihe Zmysel konzervativizmu už pred päťdesiatimi rokmi kritizoval viacerých konzervatívcov za ich akceptovanie „hry na reformy“. Nefunguje niečo tak, ako by sme chceli? Urobíme reformu, treba systémovú zmenu! Lenže konzervatívec by si mal uvedomovať, že každá zmena prináša aj nezamýšľané dôsledky, ktoré môžu byť oveľa horšie ako problém, ktorý sa reformou pôvodne riešil.

Naozaj je súčasný volebný systém nespravodlivý?

Predstavitelia KDH dlhodobo kritizujú náš volebný systém s jedným celoštátnym volebným obvodom, pretože vraj vytvára bratislavocentrizmus. Dokladujú to aj tým, že v aktuálnom parlamente tvoria viac ako 35 percent poslanci z Bratislavského kraja, hoci počet obyvateľov tohto kraja predstavuje iba približne 13 percent obyvateľov Slovenska. „Nám ide o to, aby bol tento systém spravodlivejší,“ povedal predseda KDH Milan Majerský a dodal: „Veď tí ľudia v regiónoch najlepšie vedia, čo potrebujú.“

Lenže tí ľudia v regiónoch rozhodli, že na rozdiel od celoslovenského podielu 35 percent poslancov z Bratislavského kraja, má KDH až 42 percentný podiel bratislavských poslancov v NR SR.

Ako sa to mohlo stať?

Všetci členovia poslaneckého klubu KDH sú tzv. „prekrúžkovaní poslanci“. Voliči KDH prekrúžkovali do parlamentu piatich bratislavských poslancov z celkového počtu 12. O zvolení poslancov Mikloška, Hajka, Horeckého, Stachuru či Čaučíka teda rozhodli práve „tí ľudia v regiónoch“. Napríklad dvojka na kandidátke KDH, podpredseda KDH Jozef Hajko, získal najviac preferenčných hlasov v Prešovskom kraji. Podobne aj František Mikloško, ktorý navyše dostal v Žilinskom kraji takmer toľko preferenčných hlasov ako v Bratislavskom kraji.

KDH malo najsilnejšiu podporu v Prešovskom kraji. Prečo títo voliči uprednostnili, s výnimkou domáceho predsedu Milana Majerského, bratislavských kandidátov pred kandidátmi z vlastného kraja? Asi presne preto, že mali predstavu o tom, čo potrebujú. Chceli, aby ich v parlamente reprezentovali kandidáti, ktorí sú schopní venovať sa celoslovenským témam. Či už politickým, ako napríklad František Mikloško, alebo aj ekonomike, zdravotníctvu a školstvu, ako Hajko, Stachura a Horecký.

Súčasný volebný systém s jedným celoslovenským obvodom dáva voličom v regiónoch vďaka preferenčným hlasom reálny nástroj, ako zamiešať kandidátkou podľa vlastných priorít. Ako sa ukázalo aj v prípade KDH, medzi prioritami voličov nie je na prvom mieste regionálny pôvod kandidáta, ale jeho reálna schopnosť formovať celoslovenskú politiku. Námietka, že súčasná podoba volebného zákona nedáva voličom z regiónov dostatočný vplyv v Bratislave, teda neobstojí.

Riziká zmeny volebného systému z pohľadu konzervatívcov

Slovenská politická scéna je dnes najviac charakterizovaná existenciou dvoch radikálnych pólov. Sme svedkami polarizácie spoločnosti medzi Smerom a PS, medzi Hlavnými správami a Denníkom N. Oba tábory majú svojich spojencov, ktorí nemôžu existovať bez svojho pólu. Napríklad SNS patrí k Smeru, Sas patrí k PS. Presadiť sa medzi týmito pólmi znamená pre konzervatívcov nutnosť neprísť pokiaľ možno ani o jeden konzervatívny hlas. Lenže čím viac je systém menej pomerný a viac väčšinový, tým viac mandátov berie v obvode víťaz. Hlasy pre porazených zostávajú ležať pod stolom. Takýto systém je z pohľadu vplyvu voliča na rozhodovanie menej spravodlivý ako súčasný stav. Navyše za aktuálnej situácie by z neho profitoval Smer a PS.

Akákoľvek zmena volebného systému smerujúca od jedného celoštátneho obvodu k väčšinovému alebo kombinovanému systému znamená konzervovanie súčasného stavu. Znamená zvyšovanie pravdepodobnosti, že Smer bude tvoriť vládu a PS bude líder opozície. Teoreticky aj naopak. V každom prípade je to cesta k maďarizácii slovenskej politiky. Zavádzanie väčšinových prvkov do volebného systému by sťažovalo šancu KDH a ďalších konzervatívnych strán tvoriť slovenskú politiku. Mohli by si vyberať iba to, ku komu sa pridajú.

KDH síce deklaruje, že nechce smerovať k väčšinovému systému, a chce len zaviesť osem volebných obvodov. Lenže na to, aby to mohlo urobiť, potrebuje zmeniť ústavu a vypustiť poistku, ktorá konzervuje súčasný volebný systém. Ak takúto zmenu ústavy podporí, potom bude o ďalšej podobe volebného zákona rozhodovať už iba prostá väčšina poslancov parlamentu.

Nemáme žiadnu záruku, že pri tejto následnej zmene budú záujmy konzervatívcov alebo KDH rešpektované. Dokonca nemáme ani záruku, že sa niekedy v budúcnosti Smer a PS nedohodnú na prispôsobení si volebného zákona vlastným politickým potrebám. V takom prípade by sme si mohli byť istí iba jedným: nám určite podoba volebného zákona presadená Smerom a PS vyhovovať nebude.

Demokratický systém nezaručuje, že budú vládnuť tí najlepší. Zaručuje však, že je možná korekcia neželaného vývoja, a to nekrvavým a civilizovaným spôsobom. Myslím si, že my konzervatívci budeme chcieť korigovať neželaný vývoj našej spoločnosti, ktorá sa nachádza v stave zničujúcej polarizácie. Potom však platí, že v aktuálnom volebnom systéme sa bude zmena robiť najjednoduchšie. Prínosy potenciálnej zmeny volebného systému sú, naopak, otázne.

Konzervatívec by sa mal pri systémových zmenách držať pravidla: „V pochybnostiach nekonať!“ Čo sa týka zmeny volebného zákona sú tieto pochybnosti celkom veľké a odôvodnené.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z politiky a rôznych oblastí spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.