Palestínčania sú v slepej uličke. Nepochopíme ju, kým neodpovieme na otázku, ako ich vnímajú ostatní Arabi
Profesor Lipitsky ponúka čitateľom popis jedného problému, o ktorom sa v médiách nehovorí, a pritom patrí v konflikte Židov a Palestínčanov ku kľúčovým. Otázka, ktorú si kladie, znie, prečo arabské a moslimské krajiny nie sú ochotné vstúpiť do vojny na strane Palestíny. Odpoveď je viac než prekvapivá.
Pro Palestine Rally In Barcelona, Spain.
Míting na podporu Palestíny v Barcelone. Foto: Profimedia.sk
Historici hovoria, že názov Palestína vymysleli starí Rimania. Chceli sa zbaviť miestnych a zaužívaných názvov, ktoré inšpirovali tamojších obyvateľov na snívanie o slobode a nezávislosti. Pre nový názov použili meno ľudu, ktorý tam žil ešte skôr, ale potom úplne zmizol. Je nám dobre známy z Biblie – sú to Filištínci. Možno preto povedať, že označenie Palestína je od samého začiatku spojené s politikou. Dnes sa stal symbolom nestability, rozporov a krviprelievania.
Je tu však ešte jeden problém. Keď sa pre označenie nejakého územia siahlo k názvu, ktorý používali Rimania, zväčša to malo tlmiť moderné napätia. Príkladom je Británia, ktorá integruje Angličanov, Škótov či Írov bez toho, aby používala názov ústredného národa. Podobným spôsobom by mohol fungovať názov Panónia pre Strednú Európu, ako o to už dávnejšie usiluje Ján Čarnogurský. V prípade Palestíny je to však inak. Názov sa používa ako vymedzenie voči Izraelu a skrýva sa v ňom nárok na palestínske územia, ktoré zahŕňajú aj územia štátu Izrael. A sme pri jadre problému.