Ako riešiť nedostatok lekárov: zaplatiť za štúdium slovenského medika aspoň o tritisíc eur viac

Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) nám na Slovensku chýba dvetisíc lekárov. Situácia je pritom podľa nej ešte vážnejšia a toto číslo by sa mohlo najbližšie roky zdvoj- až strojnásobiť. Veľa lekárov je v preddôchodkovom veku alebo pracujú, aj keď tento vek už presiahli.

Aby sme mohli mať viac lekárov v nemocniciach a ambulanciách, potrebujeme ich najskôr vychovať. V súčasnosti ideme skôr opačnou cestou.

Na Slovensku je znásobené to, čo sa na Západne ani neponúka

František Mučka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že Slovensko sa stalo za posledných 15 rokov skokanom v EÚ v počte vzdelávaných medikov. „V skutočnosti však nestúpa počet slovenských absolventov, skôr naopak. Prudko vzrastá počet absolventov študujúcich platený anglický program,“ píše Mučka.

Napríklad na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študuje v anglickom programe okolo 33 percent študentov vo všetkých ročníkoch. „V prvom ročníku je tento pomer o niečo vyšší – okolo 40 percent, nie všetci však prejdú do ďalších ročníkov. Konkrétne čísla v študijnom programe všeobecné lekárstvo sú 330 a 223 študentov v prospech slovenskej výučby,“ spresňuje pre Štandard Barbora Skalníková zo sekretariátu dekana.

Na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach študuje aktuálne takmer 3 200 študentov, z čoho zahraniční študenti tvoria okolo štyridsať percent. Rozloženie slovenských a zahraničných študentov v jednotlivých ročníkoch štúdia je proporcionálne. 

„V prvom ročníku programu všeobecné lekárstvo študuje 118 študentov v slovenskom jazyku
a 160 študentov v anglickom jazyku (58 percent). Pomer sa každý rok mení,“ hovorí Zuzana Marčeková z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine. Dodáva, že minulý rok absolvovalo na ich fakulte 42 percent zahraničných medikov a tento rok tam skončí štúdium 32 percent samoplatcov.

V uplynulom akademickom roku skončilo na Slovensku medicínu z celkového počtu takmer štyridsať percent zahraničných študentov. Vo vyspelých západných krajinách sa takáto možnosť buď ani neponúka, alebo je hornou hranicou 25 percent samoplatcov.

Pacientov však zaujíma iná štatistika. Zatiaľ čo takmer každý cudzinec odchádza po ukončení vysokej školy preč, zo slovenských študentov ostáva na našom území až 83 percent absolventov. 

Samoplatcovia dávajú za výučbu o vyše tritisíc eur viac než štát

Lekárske fakulty sa obraňujú, že toľko zahraničných medikov prijímajú, lebo im štát neadekvátne platí za štúdium tých našich. Kompenzujú si tým teda nedostatok peňazí od ministerstva školstva.

Napríklad bratislavskej lekárskej fakulte dáva štát na jedného medika sedemtisíc eur. V anglickom študijnom programe sa školné pohybuje od 9 500 do 11-tisíc eur na akademický rok.

V Martine zasa platí štát za slovenského medika okolo 7 500 eur, zatiaľ čo samoplatcu to vyjde v priemere na 10 900 eur.

„Z príjmov za výučbu v anglickom jazyku sme urobili rekonštrukciu vonkajšieho plášťa našej budovy na Triede SNP v hodnote vyše päť miliónov eur a vybudovali špičkové Centrum simulátorovej a virtuálnej medicíny za takmer tri milióny eur. Z toho vyplýva, že prostriedky, ktoré získavame za výučbu v anglickom jazyku, sú veľkým benefitom aj pre zlepšenie kvality výučby slovenských študentov,“ argumentuje Oravcová.

Neobstojí ani argument o vyššom rankingu fakúlt

Podľa dekanov nejde len o peniaze. Argumentujú, že počet zahraničných študentov zvyšuje prestíž fakulty.

Zdravotnícka analytička Jana Ježíková hovorí, že podiel zahraničných študentov zvyšuje ranking fakulty len o 2,5 percenta, zatiaľ čo kvalitná veda, výskum a pedagógovia publikujúci v zahraničných časopisoch o desiatky percent. Ministerka Dolinková zastáva rovnaký názor.

Školy priznávajú, že najdôležitejším faktorom v rebíčkoch je kvalitná veda a výskum. Tie však podľa nich nemožno robiť bez adekvátnych finančných zdrojov.

„Lekárske fakulty nikdy nehovorili, že by ranking bol jedinou alebo zásadnou prekážkou na zvyšovanie počtu slovenských študentov. Zaujímavé je, že tým ostatným, ktoré sú podstatnejšie – ako je dostatočné financovanie, zabezpečenie dôstojných podmienok či personálnych kapacít na klinickú výučbu študentov, nikto toľko pozornosti nevenuje. A práve to sú témy, o ktorých by sme mali diskutovať najviac,“ uzatvára Skalníková.

Dolinková a Drucker to chcú zmeniť

Dolinková aj s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas) plánujú pomer medikov zmeniť. Napísali to aj do programového vyhlásenia vlády.

Obaja ministri už diskutovali s lekárskymi fakultami. Tie by podľa slov politikov vedeli zhruba 100 až 150 miest zahraničných študentov transformovať pre domácich. Na to je však potrebné hľadať financie.

Podľa ich výpočtov by to na jeden rok stálo 2,5 až tri milióny eur. „Uvedomujem si limity štátneho rozpočtu, ale sme v situácii, že tie peniaze musíme nájsť,“ nechal sa počuť Drucker. Viacerí analytici sa zhodujú, že z pohľadu veľkosti štátneho rozpočtu ide o „drobné“.

Lekárske fakulty sa nebránia zvýšeniu počtu slovenských študentov medicíny. Pre Štandard však všetky tri potvrdili, že k takémuto kroku pristúpia, až keď im rezort zagarantuje dlhodobú finančnú podporu. S náhlymi rozhodnutiami politických garnitúr už totiž majú svoje skúsenosti.

V roku 2020 končiaca vláda Petra Pellegriniho poskytla lekárskym fakultám vyše 2,5 milióna eur, vďaka čomu mohli prijať okolo 250 slovenských študentov viac na úkor samoplatcov. Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera už v tom nepokračovali, takže zvýšené finančné bremeno museli fakulty zaplatiť z vlastného vrecka.

Bombastický nápad Igora Matoviča nevyšiel

Zvyšovanie počtu slovenských medikov si ako ľúbivú myšlienku osvojili viacerí politici. Aj Igor Matovič prišiel ako minister financií na jeseň roku 2022 s nápadom zaplatiť univerzitám za slovenského študenta presne tú istú sumu, akú im platia zahraniční študenti. Oplatilo by sa im potom prijať viac našincov, ktorí by ostali pôsobiť v slovenskom zdravotníctve.

A nešlo len o 150 nových študentov, ale rovno pol tisícky vysokoškolákov navyše. Ak by sme rátali, že štúdium medicíny vyjde samoplatcu ročne na desaťtisíc eur, päťsto nových študentov by vyšlo štát na päť miliónov eur ročne. Za šesť rokov štúdia by študenti stáli až tridsať miliónov eur.

Matovič tvrdil, že sa to oplatí. Že takéto rázne riešenie nie je systémové a prinesie len chaos, varovali študenti medicíny, pedagogickí pracovníci aj lekári. Prízvukovali, že nám chýbajú priestory na výučbu a v nemocniciach sa stále redukujú aj klinické nemocničné lôžka. Navyše, že medikov nebude mať kto učiť a ohrozí to aj kvalitu vzdelávania na lekárskych fakultách. Nakoniec sa prestrelený návrh ministra financií vyriešil sám. Po páde vlády a zmenách na ministerských postoch sa zabudlo dofinancovať vysokým školám náklady na štúdium nových medikov, takže tie prijali len jednotky študentov naviac.

Lekárske fakulty zdôrazňujú, že riešením nie je len prijať viac našich vysokoškolákov, ale aj vytvoriť im podmienky, aby ostali pracovať v slovenskom zdravotníctve.

Ministri sa zhodujú, že lekárom treba zlepšiť pracovné podmienky, zároveň však Drucker nevylúčil, že vláda sa pokúsi absolventov medicíny zaviazať, aby museli na Slovensku odpracovať určitý počet rokov.

„Či to tu bude alebo nebude, sme ani nedebatovali, ale sú to legitímne nástroje. Ak dávate z verejných zdrojov niekde peniaze, chcete, aby ste ich čo najefektívnejšie využili. Rozumiem tomu, že nechcem demotivovať ľudí, ale je to normálne. Máte to aj v zahraničí a kdekoľvek inde. Určite to nie je uzatvorené,“ povedal minister školstva.