Mať deti je krásne. Rodina pomáha štátu, naopak to nikdy nefunguje, hovorí americká ekonómka Catherine Pakaluková

Pred časom som si do podcastu pozvala tri matky piatich a viac detí, ktoré si popri materstve dokázali udržať aj prácu, záujmy a spoločenský život. Na sieti X som to uviedla slovami: „Skutočne úspešné ženy. Matky piatich detí, ktoré sa im neobetovali.“ Vyvolalo to obrovský rozruch. Mnoho žien písalo, či ony teda nie sú úspešné, keď tých detí majú menej, alebo sa naopak úplne venujú len deťom. Celkom ma to prekvapilo. Ja som to brala ako inšpiráciu a zafungovalo to skôr ako nejaká porovnávacia latka, mnoho diskutujúcich žien malo dojem, akoby samy neboli dosť úspešné, a porovnávali sa s dámami z podcastu.

Catherine Pakaluková aktuálne dokončila knihu Hannah's Children (Hannine deti), ktorú postavila na rozhovoroch s Američankami z rôznych sociálnych vrstiev a profesií, ktoré sa rozhodli mať viac detí. Aké sú jej skúsenosti s viacdetnými ženami, sa pýtala Lenka Zlámalová.

Mám rovnakú skúsenosť, keď o tejto téme hovorím. V politickej a ekonomickej debate si musíme dať zásadnú otázku. Čo inšpiruje ľudí mať deti? Od odpovede sa odvíja všetko ostatné. Ako ženy sa veľmi ľahko cítime zle, keď sa cítime porovnávané a posudzované inými ženami. Nič nás nemôže zraniť tak, ako názory a komentáre iných žien. Pretože len ženy môžu rodiť deti. Je to mimoriadne citlivá téma. Keď tému materstva otvoríte, bez akýchkoľvek zlých a bočných úmyslov tie zlé pocity v iných ženách vyvoláte. Mnoho ľudí určite vnútorne chcelo viac detí. Ale pre životné okolnosti sa im to jednoducho nepodarilo. A hoci si to často ani samy sebe nepriznávajú, vnútorne ich to mrzí a bolí. Keď sa takáto debata otvorí, vnímajú to ako morálny súd nad sebou. Napriek tomu, že tí, čo debatu vedú, to tak vôbec nemysleli.

Ani ja som tým podcastom nikoho nemoralizovala. Chcela som ukázať inšpiráciu. Vždy bude niekto krajší, múdrejší, úspešnejší ako my. A môžeme ho mať ako inšpiráciu.