Je ho za čo kritizovať, ale Kissinger hral inú ligu ako ostatní. Svet prišiel o veľkého geopolitického stratéga
„Henry Kissinger, vojnový zločinec, ktorého zbožňovala americká vládnuca trieda, konečne zomrel.“ Týmto titulkom magazín Rolling Stone privítal smrť tohto storočného bývalého amerického poradcu pre národnú bezpečnosť a ministra zahraničných vecí. Je to exemplárny prípad, ako správu o Kissingerovom skone prijala americká ľavica.
Zomrel Henry Kissinger
Henry Kissinger v roku 1974. Foto: TASR/AP
Huffington Post, kedysi mainstreamový web, ktorý sa tiež posunul doľava, sa zachoval podobne. „Henry Kissinger, najznámejší americký vojnový zločinec, zomrel vo veku 100 rokov,“ je jeho titulok. Na sociálnych sieťach sa používatelia navzájom uisťovali, že o mŕtvych netreba hovoriť len dobre, a dúfali v existenciu pekla, aby sa v ňom mohol Kissinger naveky smažiť.
Kissinger určite nebol bez kontroverzií, toto sú však naozaj prehnané reakcie. S jeho skonom svet prišiel o jedného z najväčších geopolitických stratégov.
Kissinger bol posledný z mnohých štátnikov, ktorí mali ambíciu formovať dejiny. Na rozdiel od dnešných praktikantov zahraničnej politiky, ktorí často pôsobia ako prekvapení hasiči, utekajúci od jednej krízy k druhej, on mal jasnú víziu. Zapadal tak do skupiny mnohých hýbateľov, ako boli napríklad knieža Metternich alebo Otto von Bismarck. Oboch, koniec koncov, študoval a obdivoval.
Jeho otec bol pôvodom nemecký Žid. Jeho rodina utiekla v roku 1938 pred nacistami do Spojených štátov. Druhá svetová vojna a holokaust boli zásadnými faktormi, ktoré utvárali jeho svetonázor. Veril, že v medzinárodných vzťahoch je najhoršia disfunkcia. Tá plodí chaos, vojny a utrpenie. Hlavným cieľom teda musí byť udržanie poriadku, a to aj v prípade nespravodlivosti. Cieľom politiky tak musí byť vybalansovanie spravodlivého a možného. Bol praktikom reálpolitiky, na rozdiel od dnešných „realistov“ to u neho neskĺzalo k izolacionizmu.