Vláda chce onedlho rozhodnúť o obmedzení špeciálnej prokuratúry, tvrdí Šeliga. Fico o tom už rokoval v Bruseli

Vláda Róberta Fica má v úmysle obmedziť špeciálnu prokuratúru. Ide o inštitúciu, ktora dozoruje najzávažnejšie korupčné kauzy a má na stole aj tie, ktoré sa udiali počas predošlej Ficovej vlády. Podľa slov Juraja Šeligu (Demokrati) by vláda prokuratúru mohla „fakticky“ zrušiť.

Premiér Robert Fico, minister obrany Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Boris Susko o tomto zámere rokovali v pondelok s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom. Denníku N to potvrdila Európska komisia.

Fico o ceste do Bruselu verejnosť neinformoval a paragrafové znenie jeho návrhu nie je zatiaľ známe. Európska komisia však jeho návrh v písomnej podobe dostala v piatok a momentálne pracuje na jeho vyhodnotení.

Denník Sme v piatok večer informoval, že sa dostal k 32-stranovému návrhu zákona z prostredia vládnej koalície. Variant, s ktorým počíta údajný alternatívny návrh, by podľa nich prístúpil k radikálnejšiemu riešeniu než tomu, o ktorom mal pôvodne premiér Robert Fico rokovať v Bruseli. Spisy špeciálnej prokuratúry by prešli pod generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Zatiaľ zostáva nejasné, s ktorým z návrhov bude koalícia ďalej pracovať.

V relácii Na telo sa k tejto téme vyjadril aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Podľa jeho slov bol tento krok otázkou času a doplnil tiež zámer kabinetu prerokovať postup s Európskou komisiou. Práve k tomu údajne došlo len pred niekoľkými dňami.

Z opozície sa dvíha vlna nesúhlasu

Na to, že vláda Roberta Fica má v pláne na najbližšom rokovaní vlády rozhodnúť o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry [vedie ho špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, pozn. red.] a Špecializovaného trestného súdu [jeho predsedom je Ján Hrubala, pozn. red.] upozornil Juraj Šeliga.

„Áno aj také kauzy, ktoré sa týkajú Smeru, Hlasu a SNS. Ide o brutálny útok na právny štát, ten chcú pochovať novelou pravdepodobne v skrátenom legislatívnom konaní. Všetky vyšetrovania budú stopnuté a sudcovia budú preradení. A to všetko pre pokojný spánok Roberta Fica.” vyhlásil Šeliga. Strana Demokrati vyzýva opozíciu, aby téme venovala náležitú pozornosť a chcú v tejto súvislosti kontaktovať aj Európsku komisiu.

K téme sa vyjadrila aj strana Progresívne Slovensko (PS). Jej predseda Michal Šimečka označil Ficov zámer za „zásadný útok na právny štát na Slovensku“ a zorganizoval tlačovú konferenciu, na ktorej uviedol, že vláda chce návrh presadiť v skrátenom legislatívnom konaní.

„Faktom je, že voľby dopadli tak, že majú väčšinu a ak sa na tom koaliční poslanci zhodnú, tak si návrh presadia,“ uviedol Šimečka. Vyzval vládu, aby znenie novely zverejnila a do procesu pripomienkovania zahrnula aj verejnosť a Benátsku komisiu rady Európy.

Šimečka zdôraznil aj to, že má informáciu, ako na návrh Roberta Fica reagovala Európska komisia, no o ich vyjadrenie sa s médiami odmietol podeliť.

Podpredsedníčka PS Lucia Plaváková uviedla, že účelom spomínanej novely je presunúť kompetencie špeciálnej prokuratúry do rúk Úradu generálnej prokuratúry, teda Marošovi Žilinkovi.

„Ten bude mať v rukách možnosť zabezpečiť, aby konkrétne veci, ktoré spadajú pod Úrad špeciálnej prokuratúry, boli pridelené jemu podriadenému prokurátorovi, a nie ÚŠP. Mal by tiež rozhodovať o námietkach zaujatosti voči špeciálnym prokurátorom, a tým zabezpečiť, aby sa prípad pridelil jemu podriadenému prokurátorovi,“ uviedla Plaváková.

V novele sa podľa jej slov nepíše o zmenách, ktoré by sa dotkli Špecializovaného trestného súdu. S eurokomisárom Didierom Reyndersom, s ktorým Fico v pondelok rokoval, plánuje strana PS iniciovať stretnutie.

Proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry sa vyjadrilo ešte pred voľbami aj KDH. Jozef Hajko vtedy povedal, že zachovanie tohto úradu bude jednou z podmienok pre vstup ich strany do prípadnej koalície.

Hlas zrušenie špeciálnej prokuratúry zrejme podporí

Predseda strany Hlas dlhodobo úlohu špeciálnej prokuratúry spochybňuje. Pred voľbami Pellegrini napríklad vyhlásil, že o posúdenie relevantnosti jej existencie plánuje požiadať Právnickú fakultu Univerzity Komenského i ďalších odborníkov.

„Ak z toho vzíde, že takáto inštitúcia už nie je potrebná, ale má byť súčasťou napríklad generálnej prokuratúry, tak prečo nie?“ vyhlásil predseda Hlasu v relácii RTVS O 5 minút 12.