Vláda chce onedlho rozhodnúť o obmedzení špeciálnej prokuratúry, tvrdí Šeliga. Fico o tom už rokoval v Bruseli

Vláda Róberta Fica má v úmysle obmedziť špeciálnu prokuratúru. Ide o inštitúciu, ktora dozoruje najzávažnejšie korupčné kauzy a má na stole aj tie, ktoré sa udiali počas predošlej Ficovej vlády. Podľa slov Juraja Šeligu (Demokrati) by vláda prokuratúru mohla "fakticky" zrušiť.

Daniel Lipšic. Foto: Jaroslav Novák/TASR Daniel Lipšic. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Premiér Robert Fico, minister obrany Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Boris Susko o tomto zámere rokovali v pondelok s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom. Denníku N to potvrdila Európska komisia.

Fico o ceste do Bruselu verejnosť neinformoval a paragrafové znenie jeho návrhu nie je zatiaľ známe. Európska komisia však jeho návrh v písomnej podobe dostala v piatok a momentálne pracuje na jeho vyhodnotení.

Denník Sme v piatok večer informoval, že sa dostal k 32-stranovému návrhu zákona z prostredia vládnej koalície. Variant, s ktorým počíta údajný alternatívny návrh, by podľa nich prístúpil k radikálnejšiemu riešeniu než tomu, o ktorom mal pôvodne premiér Robert Fico rokovať v Bruseli. Spisy špeciálnej prokuratúry by prešli pod generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Zatiaľ zostáva nejasné, s ktorým z návrhov bude koalícia ďalej pracovať.

V relácii Na telo sa k tejto téme vyjadril aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Podľa jeho slov bol tento krok otázkou času a doplnil tiež zámer kabinetu prerokovať postup s Európskou komisiou. Práve k tomu údajne došlo len pred niekoľkými dňami.

Z opozície sa dvíha vlna nesúhlasu

Na to, že vláda Roberta Fica má v pláne na najbližšom rokovaní vlády rozhodnúť o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry [vedie ho špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, pozn. red.] a Špecializovaného trestného súdu [jeho predsedom je Ján Hrubala, pozn. red.] upozornil Juraj Šeliga.

„Áno aj také kauzy, ktoré sa týkajú Smeru, Hlasu a SNS. Ide o brutálny útok na právny štát, ten chcú pochovať novelou pravdepodobne v skrátenom legislatívnom konaní. Všetky vyšetrovania budú stopnuté a sudcovia budú preradení. A to všetko pre pokojný spánok Roberta Fica.” vyhlásil Šeliga. Strana Demokrati vyzýva opozíciu, aby téme venovala náležitú pozornosť a chcú v tejto súvislosti kontaktovať aj Európsku komisiu.

K téme sa vyjadrila aj strana Progresívne Slovensko (PS). Jej predseda Michal Šimečka označil Ficov zámer za „zásadný útok na právny štát na Slovensku“ a zorganizoval tlačovú konferenciu, na ktorej uviedol, že vláda chce návrh presadiť v skrátenom legislatívnom konaní.

„Faktom je, že voľby dopadli tak, že majú väčšinu a ak sa na tom koaliční poslanci zhodnú, tak si návrh presadia,“ uviedol Šimečka. Vyzval vládu, aby znenie novely zverejnila a do procesu pripomienkovania zahrnula aj verejnosť a Benátsku komisiu rady Európy.

Šimečka zdôraznil aj to, že má informáciu, ako na návrh Roberta Fica reagovala Európska komisia, no o ich vyjadrenie sa s médiami odmietol podeliť.

Podpredsedníčka PS Lucia Plaváková uviedla, že účelom spomínanej novely je presunúť kompetencie špeciálnej prokuratúry do rúk Úradu generálnej prokuratúry, teda Marošovi Žilinkovi.

„Ten bude mať v rukách možnosť zabezpečiť, aby konkrétne veci, ktoré spadajú pod Úrad špeciálnej prokuratúry, boli pridelené jemu podriadenému prokurátorovi, a nie ÚŠP. Mal by tiež rozhodovať o námietkach zaujatosti voči špeciálnym prokurátorom, a tým zabezpečiť, aby sa prípad pridelil jemu podriadenému prokurátorovi,“ uviedla Plaváková.

V novele sa podľa jej slov nepíše o zmenách, ktoré by sa dotkli Špecializovaného trestného súdu. S eurokomisárom Didierom Reyndersom, s ktorým Fico v pondelok rokoval, plánuje strana PS iniciovať stretnutie.

Proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry sa vyjadrilo ešte pred voľbami aj KDH. Jozef Hajko vtedy povedal, že zachovanie tohto úradu bude jednou z podmienok pre vstup ich strany do prípadnej koalície.

Hlas zrušenie špeciálnej prokuratúry zrejme podporí

Predseda strany Hlas dlhodobo úlohu špeciálnej prokuratúry spochybňuje. Pred voľbami Pellegrini napríklad vyhlásil, že o posúdenie relevantnosti jej existencie plánuje požiadať Právnickú fakultu Univerzity Komenského i ďalších odborníkov.

„Ak z toho vzíde, že takáto inštitúcia už nie je potrebná, ale má byť súčasťou napríklad generálnej prokuratúry, tak prečo nie?“ vyhlásil predseda Hlasu v relácii RTVS O 5 minút 12.


Na najkontroverznejší zákon, ktorý je súčasťou konsolidačného balíčka, sa pozreli európski centrálni bankári. Udialo sa tak po jeho schválení, pritom podľa pravidiel mal kabinet počkať na stanovisko ECB.
Prejsť na článok
Obyvateľa mestskej časti Barca pobúrili informácie, ktoré sa objavili v súvislosti s pobytom predsedu Košického samosprávneho kraja v Kolumbii. Spozornel najmä kvôli nezrovnalostiam v projekte, ktorému tam Trnka robil masívnu kampaň.
Prejsť na článok