Blahoželám, je to Boh. Advent je v prvom rade cestou do centra vlastného vnútra

Učiteľka chcela povzbudiť kreativitu malých hercov, aby príbeh vhodným spôsobom vsadili do dnešnej doby, preto im nechala voľnú ruku pri výbere a obsadzovaní postáv. Prihlásili sa tri Márie, dvaja Jozefovia, šesť pastierov, ôsmi mudrci. Jeden chlapec prekvapil, Trval na tom, že on bude lekár – pôrodník. A tak náš malý doktor odišiel v bielom plášti za kulisy, vzal bábiku a opatrne ju zabalil do deky. Potom sa s radostným úsmevom obrátil k Márii a Jozefovi a nadšene zvolal: „Blahoželám, je to Boh!“

„Nie je priskoro na takéto vianočné príbehy?“, môže niekomu napadnúť otázka, na ktorú je však účinnou protilátkou myšlienka na rozmanitý vianočný sortiment a výzdobu v obchodoch od skorej jesene. O čo viac pozornosti si zaslúži duchovný  „sortiment“, ktorý chce rozbaliť lacnú pozlátku a snaží sa preniknúť k jadru nastávajúcich udalosti. Replika malého lekára napriek svojej jednoduchosti či práve vďaka nej v sebe tento potenciál ukrýva. Advent totiž nie je len časom radostného očakávania, ale skrýva v sebe pozvanie na cestu v ústrety Tomu, ktorý prichádza. V cieli adventnej cesty čakajú slová "Blahoželám, je to Boh!"

Františkove súradnice

K tomuto cieľu chcú nasmerovať súradnice adventnej cesty, ktoré zadáva vo svojich adventných príhovoroch pápež František: blízkosť a bdelosť. Voči Bohu, ktorý sa priblížil, reaguje človek postojom bdelosti.  Blízkosť Boha nás prebúdza zo spánku priemernosti a mrákot ľahostajnosti.