Myšlienka plošnej peňažnej dávky vyplácanej všetkým ľuďom bez akýchkoľvek otázok príjmu či zásluhovosti má svoju menšinu zapálených obhajcov.
Jedna viac „kvetinová“ podskupina argumentuje oslobodením človeka od okov naháňania peňazí. Druhá podskupina má ekonomické argumenty. Univerzálny príjem má znížiť náklady byrokracie sociálneho systému a eliminovať daňové skoky, ktoré demotivujú príjemcov dávok od hľadania práce. Dokonca aj niektorí silne protrhoví ekonómovia do nejakej miery koketovali s myšlienkou univerzálneho príjmu. Napokon, korene má v myšlienke zápornej dane z príjmu, ktorú popularizoval ekonóm Milton Friedman.
Argumenty proti politike univerzálneho príjmu sú však početné. Od morálnych cez fiškálne až po behaviorálne. Potvrdzujú ich aj výsledky z terénu. Lokálne pokusy o zavedenie univerzálneho príjmu sa skončili menšími či väčšími neúspechmi. Proponenti však vždy nájdu dôvod, prečo zlyhanie bolo spôsobené zlým dizajnom pokusu, a nie samotnou myšlienkou.