Čo by dosiahol univerzálny príjem v Spojených štátoch

Jedna viac „kvetinová“ podskupina argumentuje oslobodením človeka od okov naháňania peňazí. Druhá podskupina má ekonomické argumenty. Univerzálny príjem má znížiť náklady byrokracie sociálneho systému a eliminovať daňové skoky, ktoré demotivujú príjemcov dávok od hľadania práce. Dokonca aj niektorí silne protrhoví ekonómovia do nejakej miery koketovali s myšlienkou univerzálneho príjmu. Napokon, korene má v myšlienke zápornej dane z príjmu, ktorú popularizoval ekonóm Milton Friedman.

Argumenty proti politike univerzálneho príjmu sú však početné. Od morálnych cez fiškálne až po  behaviorálne. Potvrdzujú ich aj  výsledky z terénu. Lokálne pokusy o zavedenie univerzálneho príjmu sa skončili menšími či väčšími neúspechmi. Proponenti však vždy nájdu dôvod, prečo zlyhanie bolo spôsobené zlým dizajnom pokusu, a nie samotnou myšlienkou.

K teoretickým prácam o univerzálnom príjme sa v júli tohto roka pridal článok zverejnený v časopise Journal of Public Economics. Trojica autorov v ňom zhodnotila kvantitatívne vplyvy hypotetického univerzálneho príjmu v USA. Model skúšali na rôzne kombinácie jeho štedrosti a spôsobu financovania.

Ako najlepší variant im vyšiel univerzálny príjem 15-tisíc dolárov ročne na domácnosť (priemerný príjem na americkú domácnosť je v roku 2023 vo výške 98-tisíc dolárov, medián 70-tisíc dolárov) financovaný z progresívnych daní na spotrebu. Vyšší univerzálny príjem by znamenal horšiu efektívnosť celého systému. No aj výsledky najefektívnejšieho variantu sú podľa autorov „dosť ďaleko od toho, aby sa zvýšil blahobyt väčšiny domácností“. Nárast blahobytu by nastal iba b 25 percentách domácností bez vysokoškolského vzdelania a desiatich percentách domácností s vysokoškolským vzdelaním.