Pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová preukázala vôľu byť arbitrom elegancie a vyjadrovať sa (to samozrejme môže) z pozície svojej funkcie (čo je už ošemetnejšie) k tomu, čo je v umení neprípustné, aby to viselo v galérii Slovenského rozhlasu. Marek Maďarič k tomu napísal poznámku.
Snom každého umelca je vzbudiť pozornosť a pritiahnuť divákov k svojmu dielu. V tradícii európskeho moderného umenia sa na tento účel najlepšie osvedčil nástroj zvaný škandál.
Na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia boli zlaté časy nefalšovaných škandálov a provokácií, keď bola meštiacka spoločnosť autenticky pobúrená napríklad z obrazov impresionistov. Manetova nahá Olympia – fuj! Alebo ten Monet a jeho východ slnka – no čo to je za mazanicu? Dnes jeho impresie napodobuje už kdekto, až je z toho gýč. To sa stáva. Veď ani Mozartov Turecký pochod sa nedá počúvať donekonečna.