Ako je to s Matovičovou popularitou?

Potvrdený pokles v preferenciách na druhé miesto, protest na 17. novembra, petícia s desiatkami tisíc podpisov, anketa o predčasných voľbách, časté nezhody v koalícii. Ponúka sa otázka: Aká je Matovičova popularita vo verejnej mienke?

Popularita jeho hnutia v prieskumoch klesla, podľa agentúry Median na 16,6 percenta a druhé miesto po Hlase s 20,3 percenta. Podľa októbrového prieskumu agentúry Focus dokonca na 15,1 percenta a tiež druhé miesto za Pellegrinim. Keďže dnes 17. novembra, na výročie konca komunizmu, sa koná aj protestná demonštrácia proti vláde a osobe Igora Matoviča, položili sme si otázku, aký silný alebo možno aký slabý je premiér zoči-voči verejnej mienke.

Igor Matovič pred deviatimi mesiacmi prekvapivo jednoznačne vyhral voľby s 25 percentami. Nielenže porazil opozíciu, ale stal sa aj hegemónom súčasnej vlády, druhá najsilnejšia Kollárova strana získala len 8,3 percenta, teda tretinovú podporu víťazného Matoviča.

Po deviatich mesiacoch je všeličo inak, Matovičove preferencie padli, strana Za ľudí je dlhodobo pod úrovňou 5 percent a Kollárovu stranu, ktorá sa tiež trochu v preferenciách oslabila, máta vzostup Pellegriniho. Jedinou výnimkou z pravidla je Sulík a jeho SaS, ktorá sa preferenčne posilnila. Celkovo sa strany súčasnej vlády preferenčne oslabili z úrovne 45 percent vo voľbách na 37- až 39-percentnú podporu v prieskumoch verejnej mienky. Žiadna tragédia, poviete si, len trochu prekvapivé, že k tomu prichádza tak rýchlo po voľbách.

Hlavná pozornosť, ak hovoríme o vzťahu k vláde, sa prirodzene viaže na premiéra Matoviča.

Aj tu badať vývoj. Ešte v polovici októbra vznikla internetová petícia za odstúpenie Igora Matoviča (OĽaNO) z funkcie premiéra. Jej zakladateľ, smerácky exminister školstva Juraj Draxler, mal veľké oči a chcel do 17. novembra vyzbierať 350-tisíc podpisov. Napriek šíreniu na sociálnych sieťach sa to nepodarilo a petícia má 24 hodín pred Dňom boja za slobodu a demokraciu necelých 73-tisíc podpisov.

Nespokojní signatári mobilizujú na tom, že Matovič podľa nich osočuje bežných ľudí, ktorí nemajú možnosť účinne sa brániť. Nechýba ani narážka na spôsob, akým premiér pristupuje k vyhlasovaniu dôležitých informácií primárne cez osobný Facebook.

Protesty a anketa

Petícia založená bývalým ministrom z čias vlády Roberta Fica (Smer-SD) je však iba jednou z akcií, ktoré sa proti Matovičovej vláde 17. novembra chystajú.

Smer najskôr začal hovoriť o mimoriadnej schôdzi a úvahách o zbieraní podpisov pod petíciu za referendum, aby prešiel do ulíc. Smeráci chcú na výročie Nežnej revolúcie protestovať v uliciach a vyzývajú na to aj svojich voličov. Pridali sa kotlebovci z ĽSNS a futbaloví chuligáni. Verejnosť s istým napätím očakáva, čo dnešný míting ukáže. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) včera apeloval na občanov, aby zvážili svoju účasť na avizovaných utorkových zhromaždeniach, keďže platí zákaz zhromažďovania.

Odídenci zo Smeru okolo Petra Pellegriniho, ktorí si založili Hlas-SD, zvolili z dôvodu trvania núdzového stavu inú taktiku a na protesty ísť odmietajú. Pellegrini tvrdí, že nechce vyzývať ľudí na anarchiu, a preto namiesto protestov odporúča odporcom vlády, aby 17. novembra na protest proti vláde zapálili v oknách sviečky. Niekoľko desiatok ľudí pálilo sviečky pred úradom vlády už včera.

Tým sa však ambície Pellegriniho nekončia. Hlas sa pokúša vytlačiť Smer ku Kotlebovi a prevziať jeho agendu. Na výročie Nežnej revolúcie spúšťajú stránku www.referendum2021.sk, kde majú ľudia hlasovať o predčasných parlamentných voľbách. Ak sa na internete nazbiera dostatok signatárov, chce Hlas-SD začať zbierať 350-tisíc podpisov na zvolanie referenda.

Kritizujú liberáli aj konzervatívci

Kritiku na adresu predsedu vlády smerujú nielen členovia bývalej vládnej garnitúry či kotlebovci, ale aj liberáli z Progresívneho Slovenska. Progresívci sa postavili proti Matovičovi napríklad pred plošným antigénovým testovaním, aj keď ho neskôr pochválili. Rovnako ako prezidentka Zuzana Čaputová upozorňovali na spôsob, akým bola predstavená „dobrovoľnosť“ testovania.

Čaputová aj progresívci narážali na to, že dobrovoľnosť účasti na plošnom AG testovaní bola iba fiktívna, pretože bola spojená s postihmi za neúčasť. Podľa PS šlo o „hrubé porušenie princípov právneho štátu, aké si Slovenská republika nepamätá“. Prezidentka po plošnom testovaní zmenila názor a pochválila vládu aj samosprávy za to, ako akciu zvládli.

Kritika na adresu Matovičovej vlády sa ozývala aj z radov veriacich a konzervatívnej časti voličov OĽaNO, k žiadnemu verejnému činu však nedošlo, zdá sa, že napokon ocenili rozhodnutie otvoriť kostoly aspoň na polovičnú kapacitu.

Najväčšie napätie vo vláde vyvolávajú konflikty medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Sulík sa z času na čas ozve s iným názorom a Matovič ho čoraz tvrdšie napáda a – po včerajšku a odkaze na 11-ročnú dcéru Klárku to už možno povedať – aj ponižuje.

Pripomeňme, že padali aj ostré slová aj proti poslankyni Bittó Cigánikovej, ktorá zase rada provokuje z opačnej strany. Tú Matovič obvinil, že „cigáni“ a lobuje za spoločnosť Penta. Sulíkovi zase vyčítal, že sabotuje snahy vlády spod slnečníka.

Čo to znamená pre budúcnosť preferencií Igora Matoviča a jeho vlády?

Spýtali sme sa na to Martina Slosiarika, riaditeľa agentúry Focus. Slosiarik pred podobnými opakovanými výmenami názorov vnútri koalície varuje a dodáva, že sa takéto spôsoby potom prejavujú aj v komunikácii medzi priaznivcami a odporcami vlády.

„Ak verejná diskusia verbálne ,hrubne‘, tak potom ,hrubne‘ aj spoločnosť. Nedá sa potom očakávať, že spoločnosť je voči tomu imúnna. Práve naopak, generuje to napätie a konflikty – zatiaľ chvalabohu nie fyzické, ale tie slovné sú medzi prívržencami rôznych voličských táborov často emocionálne veľmi vybičované. Nezamýšľaným dôsledkom takéhoto správania je oslabovanie vládnej koalície ako takej,“ uviedol šéf agentúry Focus.

To, že na vládu prichádza kritika od liberálov aj konzervatívcov, svedčí podľa Slosiarika o tom, že „jablkom sváru“ nie sú pri posudzovaní dôvery voči premiérovi kultúrno-etické témy, ale témy, na ktoré majú tieto dva tábory podobný názor. „Takými môže byť prístup I. Matoviča k manažovaniu boja proti pandémii či jeho spôsob komunikácie,“ uviedol pre Štandard.

Celá táto situácia napokon čoraz viac pripomína vzťahy vo vláde Ivety Radičovej, ktoré boli poznamenané neustálymi vnútornými rozpormi a konfliktmi, ktoré vládu napokon zničili a viedli k predčasným voľbám.

Dvaja dnešní hlavní aktéri Matovič a Sulík boli súčasťou tejto vlády, čo najmä Igor Matovič dnes aktívne využíva proti Richardovi Sulíkovi.

Nechajme teraz bokom staré spory, ale Sulíkovi po z nich zostal imidž toho, kvôli ktorému padla vláda, čo bolo nebolo celkom tak, no istotne má táto minulosť dlhý tieň a predseda SaS sa dnes zrejme aj preto správa inak ako pred desiatimi rokmi a odchod z vlády nepripúšťa. Čo zase vedie k väčšiemu tlaku Igora Matoviča voči jeho osobe.

Do akej miery to ohrozuje „prežitie“ vlády, dnes ťažko povedať, ale vplyv na preferencie to nepochybne má. V obidvoch prípadoch. Tento konflikt zároveň paralyzuje správanie Kollárovej strany, ktorá sa dostala do zákrytu za Matovičom, a strany Za ľudí, ktorá si netrúfne vzniesť žiadnu zásadnejšiu požiadavku.

Pokles preferencií a pandémia

Aby sme však nepodľahli dojmu, že o budúcnosti rozhodujú iba prestrelky medzi premiérom a ministrom hospodárstva. Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika budú preferencie premiérovho hnutia OĽaNO závisieť aj od toho, ako bude vláda zvládať pandémiu, ktorá podľa neho vzbudila nezvyčajnú zhodu medzi liberálmi a konzervatívcami.

Slosiarik dodáva, že práve počet chorých (intenzita pandémie) je často základným kritériom na posúdenie úspešnosti vlády. „Čiže, ak sa situácia bude zlepšovať, budú aj preferencie OĽaNO stabilnejšie. Naopak, ak sa bude zhoršovať, tak budú klesať,“ povedal analytik. Dodal, že po plošnom testovaní nárast preferencií vládneho hnutia neočakáva.

Slosiarik si nemyslí, že „tvrdé jadro“ elektorátu OĽaNO bude tvoriť viac ako 40 – 50 percent súčasných voličov hnutia. Lepšie však na tom vraj nie sú ani ostatné strany, čo podľa neho ukazuje na možnú vysokú mieru premenlivosti voličského správania Slovákov. Sociológ pripomína, že práve z tohto premenlivého správania voličov najviac profitovalo pred parlamentnými voľbami práve OĽaNO.

A ako je na tom samotný Matovič? „Pokiaľ ide o dôveru k I. Matovičovi, tá je dvojnásobná oproti súčasných preferenciám strany. Je to dané tým, že dôveru si okrem vlastného elektorátu získal aj medzi voličmi iných strán, primárne koaličných. Tu je však zároveň vidieť, že jeho celkovo nižšia dôvera v septembri oproti údajom z apríla počas prvej vlny bola spôsobená predovšetkým stratou dôvery práve medzi voličmi koaličných partnerov,“ vysvetlil šéf agentúry Focus pre Štandard.

Ďalšie články od Tomáš Pilz
Ďalšie články