Aké sú podľa kniežaťa Schwarzenberga odlišnosti v slovenskej, českej a maďarskej mentalite

Jeho celé meno znie Karel Jan Nepomuk Jozef Norbert Bedřich Antonín Vratislav Menas, XXII., knieža zo Schwarzenbergu, vojvoda krumlovský, gróf zo Sulzu a okňažnený lantgróf kleggavský. Napriek tomu si do občianskeho preukazu ako povolanie uvádzal „lesník a hostinský.“

Hlava slávneho kniežacieho rodu prežila zaujímavý život. Koniec koncov, mali to v tradícii svojho rodu. Jeho prapredok Karl Filip von Schwarzenberg napríklad ako veliteľ spojeneckých vojsk porazil Napoleona v Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku. Princ Félix von Schwarzenberg sa stal zase v roku 1848 rakúskym predsedom vlády, podarilo sa mu potlačiť vzbúrených Maďarov, Čechov aj Talianov a stabilizovať monarchiu.

Rodu Schwarzenbergovcov bol na začiatku 20. storočia najvýznamnejším a najbohatším šľachtickým rodom v Česku. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 im republika zobrala dve tretiny ich rodinného majetku, ďalšiu časť im zhabali nacisti v roku 1940 a posledné zvyšky komunisti v roku 1948. Mladý Karel ako desaťročný s rodičmi emigroval do Rakúska. Narodil sa ako syn jedného z najbohatších Čechov, o desať rokov jeho rodina prišla o všetko. Jeho otec sa potom živil ako knihovník v Salzburgu.

V roku 1960 si ho však adoptoval jeho vzdialený strýko Henrich von Schwarzenberg, rodák z Bratislavy, ktorý bol hlavou nemeckej a rakúskej vetvy rodu. Henrich náhle v roku 1965 zomrel a po smrti svojho otca v roku 1986 sa stal Karel sa hlavou všetkých Schwarzenbergerovcov. Od sovietskej okupácie v roku 1968 sa začal Karel von Schwarzenberg angažovať v podpore česko-slovenského disentu, rokoch 1984 až 1991 bol na návrh rakúskeho kancelára Bruna Kreiského prezidentom Medzinárodnej helsinskej federácie, ktorá sa zasadzovala o dodržiavanie ľudských práv v komunistických krajinách. Za svoju činnosť dostal v roku 1989 spolu s Lechom Walesom Cenu Rady Európy pre ľudské práva.