Výsledky posledného kola medzinárodnej porovnávacej štúdie PISA potvrdili súčasnú pesimistickú náladu. Ťažko im oponovať. Pre nás sú ešte relatívne povzbudivé v tom, že v medzinárodnom porovnaní na tom nie sme tak zle. Zlé je to všade a napríklad v Nemecku je zostup horší ako u nás, čo je o dôvod viac, aby sme konečne prestali túžiť robiť všetko ako Nemci.
Ale zlé je to tak či tak a komentátori, ktorí sa snažia v tom zlom nájsť niečo dobré, to dokážu len za cenu poukazovania na niečo, čo samo tiež nie je veľmi dobré. Tak napríklad Briti sa môžu utešovať tým, že výsledky v Anglicku nie sú také zlé, britské čísla ťahá dole Škótsko, kde nedávno uskutočnili progresivistické reformy učebných osnov. Američan, ktorý pripustí, že v jeho krajine panuje veľká rasová nerovnosť, potom môže radostne poukázať na to, že Američania ázijského pôvodu sú najlepší na svete a belosi šiesti, zatiaľ čo Hispánci aj černosi sú hlboko za nimi.
Avšak medzinárodné porovnanie bolo tentoraz poznačené tým, že sa testov nezúčastnila Čína – pretože tam práve boli lockdowny (zúčastnil sa Hongkong a Macao, ktoré zrejme majú vlastné vzdelávacie systémy). Čína v predchádzajúcich ročníkoch testov, ktorých sa zúčastnila, kraľovala.