Ale zlé je to tak či tak a komentátori, ktorí sa snažia v tom zlom nájsť niečo dobré, to dokážu len za cenu poukazovania na niečo, čo samo tiež nie je veľmi dobré. Tak napríklad Briti sa môžu utešovať tým, že výsledky v Anglicku nie sú také zlé, britské čísla ťahá dole Škótsko, kde nedávno uskutočnili progresivistické reformy učebných osnov. Američan, ktorý pripustí, že v jeho krajine panuje veľká rasová nerovnosť, potom môže radostne poukázať na to, že Američania ázijského pôvodu sú najlepší na svete a belosi šiesti, zatiaľ čo Hispánci aj černosi sú hlboko za nimi.
Avšak medzinárodné porovnanie bolo tentoraz poznačené tým, že sa testov nezúčastnila Čína – pretože tam práve boli lockdowny (zúčastnil sa Hongkong a Macao, ktoré zrejme majú vlastné vzdelávacie systémy). Čína v predchádzajúcich ročníkoch testov, ktorých sa zúčastnila, kraľovala.
Aj v jej prípade bolo možné hľadať nejakú kompenzáciu, konkrétne v tom, že sa testov zúčastnili len školy zo štyroch najrozvinutejších provincií. Ale vysokú úroveň čínskeho školstva dokladajú aj iné zdroje. Štúdie potvrdzujú aj matematicko-technický dôraz v tamojšom vzdelávaní. A k tomu ako na zavolanie zverejnila nová americká iniciatíva Centrum pre strategické preklady zaujímavý text. Ide o esej čínskeho intelektuála menom Wang Siao-tung Štúdia „priemyselnej strany“ a „sentimentálnej strany“, ktorá vyšla v roku 2011.
Štúdia čínskeho vedca
Prvý dojem z nej môže byť pre niekoho mierne nacistický. Môžeme trochu ubrať, ale isté podobné „vlny“ s nemeckým prednacistickým imperializmom tam cítiť. Krajiny, ktorých vývoj bol oproti ostatným mocnostiam v minulosti spomalený okolnosťami, sa o to viac usilovali získať lepšie miesto na slnku a vyznačovali sa veľkým rozmachom priemyselnej kapacity.
To, čo na nás pôsobí u Wanga ako nacionalizmus, tiež bývalo či nepriznane aj často je normálne. Je skôr nenormálne, že v dnešnej Amerike majú technologickí vizionári najčastejšie globalistický pohľad a spravidla hovoria o tom, čo budú ich vyvíjané technológie znamenať „pre ľudstvo“. V mnohých iných krajinách diskusia takto nevyzerá (a nevyzerá tak ani hospodárska a technologická politika Bidenovej administratívy).
Wangov pohľad by sa dal zhrnúť tak, že chrbtovou kosťou súčasného čínskeho rozvoja sú technológie a priemysel. Čína má všetky potrebné faktory, pričom ostatné krajiny disponujú nanajvýš len niektorými. Amerika má kvalifikovanú pracovnú silu a technológie, ale nemá ten rozsah, aby zvládla kompletné výrobné reťazce na svojom území. Wang pripomína, že ani špičkové americké zbraňové systémy sa nezaobídu bez zahraničných dodávok. India má rozsah, ale zase nemá kvalifikovanú pracovnú silu.
Wangov problém je, že „priemyselná strana“, ľudia orientovaní technologicky či aspoň tí, ktorí doceňujú význam technológií (ako on sám), nemajú „diskurzívnu silu“, akú by si zaslúžili. Zatiaľ čo spory tých, ktorí ju majú – „sentimentálne strany“ –, sú podľa neho irelevantné.
Univerzálne hodnoty Číny
Tamojšia politická „ľavica“ i „pravica“ sa líšia vo svojich predstavách, aké reformy Čína potrebuje a či má viac čerpať z vlastnej komunistickej ideológie, alebo z prvkov západného spoločensko-politického modelu. Ale spoločné majú to, že sú fixované na históriu a politickú ideológiu a nechápu civilizačný význam technológie a priemyslu.
„Vo svojich prednáškach o morálke a kultúre sa sústreďujú na emócie. Majú obmedzenú schopnosť používať logiku a vedecké pojmy a chýba im technické vzdelanie. V otázke hodnôt podceňujú úspechy priemyslu. V mnohom sú ako literáti predpriemyselnej, poľnohospodárskej éry.“
Je to podľa neho industrializácia, ktorá je základom čínskej svetovej úlohy. Už vtedy poukazuje na čínsky vplyv v Afrike, tam, kde Západ industrializáciu nikdy nedokázal alebo nechcel zaviesť. Ale industrializácia pre neho nie je „iba“ hospodárska záležitosť. „Kto hovorí, že nám chýbajú univerzálne hodnoty?“ pýta sa bojovne.
„Demokracia nie je jedinou univerzálnou hodnotou. Veda je univerzálnou hodnotou. Industrializácia je univerzálnou hodnotou. Na rozdiel od obyvateľov Západu chceme zabezpečiť, aby z industrializácie mali prospech všetci. To je univerzálna hodnota Číny, ktorá je univerzálnou hodnotou v našej súčasnej fáze vývoja.“
Pripomeňme, že je to napísané v roku 2011. V čase, keď prevládala na Západe predstava, že Čína sa so svojím rastúcim bohatstvom bude zbližovať so Západom a stane sa aktívnejším článkom nášho medzinárodného poriadku. Naopak, Wang už vtedy konštatuje, že Čína nepozorovane dosiahla taký stupeň technologického rozvoja, že čas, kedy by sa dala jej cesta ku globálnej priemyselnej dominantnosti zastaviť, už pominul. Uvažoval teda spôsobom, ku ktorému Západ dospel s desaťročným oneskorením. A motívom jeho článku je prvý skúšobný let nového čínskeho stíhacieho lietadla štvrtej generácie J-20.
Technologická prevaha ako faktor uplatňovania organizovaného násilia
Samuel Huntington vo svojom Strete civilizácií napísal, že „Západ nezvíťazil nad svetom nadradenosťou svojich myšlienok, hodnôt alebo náboženstiev (ku ktorým konvertovalo len málo príslušníkov iných civilizácií), ale prevahou v uplatňovaní organizovaného násilia,“ ktorého nevyhnutným faktorom bola technologická prevaha. „Ľudia zo Západu na túto skutočnosť často zabúdajú, nezápadní ľudia na ňu nezabúdajú nikdy.“
Za vysokú úroveň čínskych vedcov a inžinierov ďakuje Wang čínskym učiteľom. A zároveň vidí ďalšie fázy technologického rozvoja ako nutné aj z dôvodov spoločenskej stability. Pretože ambiciózni vedci a inžinieri, často „nepochybne lepšie vzdelaní ako ich americké náprotivky“, chcú od života niečo viac, než len „pracovať pri linke vo Foxconne“. Poukazuje na to, že v továrňach Foxconn, kde sa montujú iPhony, došlo k široko diskutovaným samovraždám, hoci podmienky v nich neboli na čínske pomery zďaleka najhoršie. A iPhony si mimochodom nevážia.
U Steva Jobsa rozlišuje medzi ranými počítačmi Apple, ktoré boli príkladom „high end“ technológie, a súčasnou spotrebnou elektronikou. „A vôbec,“ pokračuje, „čo je obdivuhodné na americkom finančnom sektore, Hollywoode, cenách Grammy alebo NBA? Mali by sme ďalej taviť svoje železo a nechať Američanov, nech si spievajú a tancujú.“
To neznamená, že by Wang nemal svoje predstavy o kultúre. A nemusia byť nutne primitívne puritánske, ako by sa mohlo zdať z predchádzajúceho citátu. „Naši filmári by mali napodobniť svojich amerických kolegov a využívať futuristické prostredie,“ hovorí v zaujímavej pasáži. „Mali by natáčať viac vedecko-fantastických filmov. Mali by natáčať filmy, ktoré skúmajú, ako veda a technika ovplyvní ľudstvo. Niektorí ľudia tvrdia, že čínsky filmový priemysel netočí vedecko-fantastické filmy kvôli finančným obmedzeniam. Je to naozaj len kvôli peniazom? Ja si to nemyslím. Je to kvôli znalostnej štruktúre našich filmárov. Priemysel, veda a technológie urobili veľký pokrok, ale kultúra zaostáva.“
To by asi u tunajších fešákov vzbudilo úškrn. Ale pripomeňme, že čínska trilógia Problém troch telies je dnes často uvádzaná ako najvplyvnejšie sci-fi literárne dielo súčasnosti (vyšla, pravda, už pred napísaním Wangovej eseje; niektorí tiež tvrdia, že v dnešnej Číne by jej vydanie už nebolo politicky priechodné). A to je kniha, na ktorej by sa skutočne dalo demonštrovať, že veda je univerzálnou hodnotou. Nie je tiež bez zaujímavosti, že Christopher Nolan, zrejme najúspešnejší americký režisér súčasnosti, je medzi svojimi hollywoodskymi kolegami rovnakého rangu ojedinelý v tom, ako sa vo svojich filmoch opakovane vracia k úlohe vedy a technológie.
Štúdia „priemyselnej strany“ a „sentimentálnej strany“ je esej z roku 2011 a my sa necítime kompetentní posudzovať, aká predvídavá bola, čo sa týka čínskeho domáceho vývoja. Ale zdá sa, že vplyvom tamojšieho politického vývoja a hospodárskej politiky vrátane jej kampaňových útokov na technologický sektor funguje oceňovanie priemyslu, technológie a vedy ako základ, ktorý netreba ani spomínať.
A naopak, na Západe vedie relatívne nízky status a „diskurzívna sila“ tradičnej technologickej kultúry k tomu, že v spoločnosti vládnu nebezpečné povery. Na prvom mieste fanatická snaha o prekopanie celej energetiky bez toho, aby ľudia a spoločenské vrstvy, ktoré rozhodujú, chápali jej technologickú a materiálovú náročnosť.
Na záver by sme možno ešte mohli spomenúť, čo hovorí Wang o Európe: nič.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie