Z Európy sa stáva skanzen. Príčinou je nové náboženstvo, ktoré má skratku ESG

Širší fenomén

Rôzni ľudia majú rôzne odpovede, ale správne pomenovanie príčin znie ESG. Agenda ESG (Environmental, social and corporate governance, teda environmentálne, sociálne a riadiace štandardy) sa u nás niekedy chybne nahrádza podivným, ale pekne znejúcim slovom „udržateľnosť“.

Možno skratku ESG poznáte len v súvislosti s ESG reportingom, ktorý už dnes musia robiť veľké firmy. Ale nepleťte si reporting o ESG so samotným ESG. Reporting ESG je len formálnou správou, výkazom a nástenkou o vykonávaní ESG filozofie. ESG je totiž predovšetkým princíp a filozofia, ktorá spĺňa všetky znaky nového náboženstva. Pritom Green Deal je len jednou zložkou ESG – konkrétne tým písmenkom E, environment. ESG je však širší fenomén ako len environment.

Filozofia ESG vznikla ako globálne hnutie za vytvorenie lepšieho sveta. Strojcovia myšlienky ESG sa domnievajú, že svet je údajne na ceste ku klimatickej katastrofe, a aby sme jej predišli, potrebujú peniaze odhadom vo výške 4,5 bilióna dolárov ročne. Pretože žiadny štát nie je ochotný, a hlavne ani schopný také prostriedky pre túto myšlienku pravidelne uvoľňovať, je potrebné získať súkromný kapitál.

Preto vzniklo hnutie ESG, ktoré má údajne za cieľ zjednotiť korporácie, vlády a globálne inštitúcie a spoločne riešiť všetky údajné „problémy“ sveta – napríklad zmenu klímy, rasizmus, nerovnosť a ďalšie. Stúpenci ESG tvrdia, že veľké problémy nedokážu riešiť ani vlády, ani charitatívne organizácie, ale možno ich riešiť iba cez akési partnerstvo súkromného a verejného sektora. A tak prelamujú predtým stanovené hranice medzi súkromným a štátnym.

Hladkému priebehu tejto transformácie sveta má pomôcť masívna globálna kampaň. A nejde iba o mediálnu kampaň. Aktivisti ESG sú oveľa ďalej. Štylizovali sa do roly akýchsi sprostredkovateľov morálky požadujúcich celospoločenskú reformu a v mene vyššieho dobra sa nezdráhajú si tieto reformy vynucovať.

Aktivisti ESG oslovujú všetky akokoľvek frustrované skupiny, zámerne priživujú ich pocity krivdy a nespravodlivosti a vytvárajú umelého nepriateľa: „Za všetky vaše neúspechy nemôžete vy, ale skazená spoločnosť, ktorú teraz musíme spoločne prevychovať.“ Aby mali stúpencov dostatok, traumy nielen priživujú, ale aj sami vyvolávajú nové, a to najmä u mladých ľudí. Pestujú v nich environmentálny žiaľ alebo vnášajú pochybnosti o vlastnej sexuálnej orientácii.

Kartel na čele

Zrejme si kladiete otázku, čo by z toho kto mal, kde sa na šírenie tejto ideológie berie motivácia. A odpoveď je veľmi jednoduchá. V centre diania stojí kartel najväčších svetových správcov aktív, medzinárodných organizácií, ako napríklad OSN alebo WHO a globálne kluby generálnych riaditeľov a politických lídrov, z ktorých je asi najvýznamnejšie Svetové ekonomické fórum.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárPosilniť WHO? Nebláznime. Pandemickým jastrabom sa už nedá veriť

Jeho zakladateľ je Klaus Schwab. Možno poznáte jeho knihu COVID‑19: Veľký reset, kde sa svojimi cieľmi vôbec netají. Je to akási biblia tohto nového náboženstva. Obzvlášť vplyvné sú investičné spoločnosti BlackRock (na čele s Larrym Finkom), State Street a Vanguard. Dohromady kontrolujú okolo 21 biliónov dolárov. To je takmer veľkosť amerického HDP. Patria k najväčším akcionárom takmer každej spoločnosti v S&P 500. Tieto tri subjekty majú v rukách 20 až 30 percent hlasovacích práv mnohých veľkých spoločností v Spojených štátoch.

A ako pri každom náboženstve, aj tu dominuje ohromné množstvo indoktrinovaných pešiakov, ktorí to robia z presvedčenia, že konajú dobro. Tých je drvivá väčšina. Táto väčšina je však ideologicky manipulovaná veľkým kapitálom, kapitánmi ESG, ktorí majú motiváciu úplne odlišnú. Akú? Upevniť si svoju pozíciu v ESG karteli. Tí, ktorí sú súčasťou kartelu, dostávajú dotácie, aj keď by sami boli ekonomicky neživotaschopní. Tí, ktorí ESG odmietajú, peniaze na dotácie odvádzajú (typicky napríklad cez emisné kvóty). Kapitáni ESG tak svoje postavenie posilňujú, malí podnikatelia nedokážu ESG plniť a sú likvidovaní.

V ideológii ESG ide Európa, Severná Amerika a Austrália. Štát, ktorý túto doktrínu odmietne, je odsúdený na degradáciu. Podobne ako keď sa po prvej a druhej svetovej vojne parceloval svet podľa toho, kto sa pridá ku komunizmu a kto nie. Dnes sa parceluje svet podľa toho, kto sa pridá k ESG a kto nie. Potenciál tejto doktríny je do budúcnosti porovnateľne ničivý ako potenciál komunizmu. Medzi hladom a hladom totiž nie je rozdiel – či už ho vyvolali stalinisti na Ukrajine, alebo ESG na Srí Lanke.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie