Protikoronavírusové mRNA vakcíny môžu podľa najnovších vedeckých poznatkov vytvárať v ľudskom organizme nezamýšľané proteíny. Prestížny vedecký magazín na margo toho tvrdí, že očkovacie látky dokážu aj po miliardách podaných dávok stále prekvapiť. Vedecká komunita ubezpečuje, že o problém nejde, no potenciálne by tento faktor vraj mohol viesť k zníženej účinnosti alebo vedľajším účinkom.
Vakcíny proti covidu na báze mRNA môžu viesť k tvorbe nežiaducich proteínov, hoci iba vo veľmi obmedzenej miere. Vyplýva to zo štúdie výskumníkov pod vedením Anne Willisovej z Britskej univerzity v Oxforde, ktorej výsledky publikovali začiatkom decembra v časopise Nature.
Vedecký magazín Science zistenia odborníkov komentoval slovami, že „dokonca aj po miliardách dávok podaných počas pandémie messenger RNA (mRNA) vakcíny stále prinášajú prekvapenia“.
Štúdia, čiastočne financovaná vládou, zahŕňala detailnú prácu ešte s pôvodnými vzorkami vakcíny od konzorcia Pfizer-BioNTech, ktorá sa pred tromi rokmi stala vôbec prvou schválenou očkovacou látkou na boj proti koronavírusu.
Čo sa priamo v tele deje?
Skúmaním myší a následne 21 dobrovoľníkov, ktorým aplikovali vakcínu, vedci zistili, že nezamýšľané účinky môžu nastať približne u jedného človeka z troch, zhrnula zistenia britská verejnoprávna televízia BBC.
Pripomeňme, že proticovidové mRNA vakcíny fungujú tak, že ukazujú bunkám kúsok genetického kódu vírusu, čo telo naučí, ako sa voči ochoreniu brániť. Telo číta a prekladá kód pomocou vlastného bunkového aparátu nazývaného ribozóm. Imunitný systém potom pomocou pokynov vytvorí špeciálne ochranné proteíny nazývané protilátky.
Vedci však teraz zistili, že proces prekladu v ribozómoch sa môže mierne narušiť, v dôsledku čoho môže v organizme vzniknúť popri imunitnej odpovedi aj niekoľko nezamýšľaných proteínov navyše.
Nebezpečné to nie je, tvrdia vedci
Tím zainteresovaných vedcov na tlačovom brífingu zdôraznil, že jeho práca nenaznačuje, že vakcíny proti COVID-19 sú preto nebezpečné. Poznamenal tiež, že k posunom v podobe vytvárania takýchto bielkovín často dochádza aj prirodzene, keď infikované bunky vytvárajú vírusové proteíny.
Profesor Stephen Griffin, odborník na virológiu rakoviny z University of Leeds označil štúdiu za prelomovú a tvrdí, že v tomto smere „existuje jednoduchá oprava“. Budúce mRNA vakcíny by už tento nezamýšľaný účinok vytvárať nemali.
Nemecká tlačová agentúra DPA tvrdí, že hoci vedci nebijú na poplach, „napriek tomu je potrebné sa tomuto javu v budúcich vakcínach vyhnúť, pretože by potenciálne mohol viesť k negatívnym účinkom, ako je znížená účinnosť alebo vedľajšie účinky“.
„Popísaný účinok, ak je pravdivý, nie je nebezpečný ani znepokojujúci a s najväčšou pravdepodobnosťou nemá nič spoločné so všeobecnými očkovacími reakciami alebo vedľajšími účinkami mRNA vakcín,“ povedal Julian Schulze zur Wiesch z Univerzitnej nemocnice Hamburg-Eppendorf (UKE).
Jeho kolegyňa Marina Rodninová z Inštitútu Maxa Plancka pre multidisciplinárne prírodné vedy v Göttingene to vidí podobne: V súčasnosti neexistujú dôkazy o tom, že by sa takéto bielkovinové kúsky produkované očkovaním spájali s nežiaducimi účinkami u ľudí. Ak sa však dá produkcia upraviť tak, aby sa tomuto javu zabránilo, „určite by sa to malo stať pre budúce využitie technológie mRNA“.
Pfizer vraví, že výskum víta
Farmaceutická spoločnosť Pfizer na margo zistení uviedla, že víta „nezávislý výskum a akademický diskurz na podporu vedy o technológii mRNA“ a pripomína, že k dnešnému dňu boli celosvetovo podané stovky miliónov dávok ich vakcín, čo vytvorilo pozitívny profil ich prínosu a rizika.
„Pokračujeme v napredovaní výskumu mRNA a, spolu s vedeckou komunitou, skúmame nové použitia pre túto sľubnú platformu, ktorá pomáha predchádzaniu a liečeniu spektra ľudských chorôb,“ dodal Pfizer.