„Rád by som využil túto revíziu na nápravu tohto rozhodnutia, ktoré bolo iniciované červenými a zelenými stranami a viedlo k obrovskému konkurenčnému znevýhodneniu EÚ,“ povedal Weber, ktorý je hlavným kandidátom bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) v nadchádzajúcich voľbách do EP. Tie sú naplánované na začiatok júna 2024.
Weberovci majú našliapnuté k triumfu
Štandard pritom nedávno upozornil na to, že po eurovoľbách podľa prognóz Európska ľudová strana naďalej ostane najsilnejšou frakciou s takmer nezmeneným počtom kresiel – 175. Výrazne by navyše posilnili aj národno-konzervatívne frakcie v Európskom parlamente, konkrétne Identita a demokracia (zo 60 na 87 kresiel) a Európski konzervatívci a reformisti (zo 67 na 82 kresiel). Obe zastrešujú strany, ktoré sa k revolúcii v osobnej automobilovej doprave stavajú skepticky.
Weberov prísľub, podľa ktorého príde k zvratu zákazu konvenčných agregátov, ak sa jeho skupine podarí vyhrať júnové voľby, teda vôbec nie je postavený na vode.
Motoristický novinár to považuje za možné
„Možno je to len moje želanie, ale návrh považujem za reálny a bol by som rád, keby sa podaril. Dlhodobo tvrdím, že nové a zánovné autá s emisnými normami Euro 5 a novšími nie sú pre ekológiu problematické a zaťažujúce. Sú to, naopak, veľmi staré autá, ktorých sú plné cesty a prechod na prísne Euro 7 prípadne vynútenú elektromobilitu vozidlový park v každej krajine EÚ ešte viac prestarnú,“ vyjadril sa pre Štandard motoristický novinár portálu Topspeed.sk Maroš Čabák.
Narážal tým na takzvaný havanský efekt, pred ktorým vlani varoval aj konzervatívny europoslanec Jens Gieseke. „Vďaka tomuto rozhodnutiu sa havanský efekt stáva omnoho reálnejším. Po roku 2035 môžu byť európske ulice plné veteránov. Nové autá nebudú k dispozícii alebo budú pre ľudí príliš drahé,“ opísal hroziaci scenár Gieseke.
Čabák tvrdí, že okrem toho, že z trhu pre rôzne nezmyselné nariadenia a povinnosti miznú cenovo dostupné autá, stráca EÚ pozície aj v jednej z najsilnejších oblastí priemyslu, ktorej dekády celosvetovo dominovala – v automotive. „Ešte stále verím, že nie je neskoro, aj keď dôsledky doterajších nešťastných rozhodnutí už pociťujeme všetci,“ doplnil.
Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR politické vyhlásenia Webera ako nepolitická organizácia bližšie komentovať nechcel. "V roku 2026 bude spracované vyhodnotenie cieľov (údaje o rozvoji elektromobility do konca roku 2025). Pokiaľ vyhodnotenie prinesie aj návrh na zmenu alebo odklad niektorých cieľov, budeme na to ako automobilový priemysel reagovať," povedal pre Štandard výkonný viceprezident ZAP Pavol Prepiak.
Elektromobilom sa darí, no nie dostatočne
Weberove vyjadrenia prichádzajú v kontexte nedostatočného predaja elektromobilov na starom kontinente. Aj keď je pravdou, že predaj plne elektrických vozidiel v Európe vzrástol za prvých deväť mesiacov roku 2023 o 47 percent a tento rok historicky prvýkrát prekonal aj predaj vozidiel s naftovým agregátom, minca má aj druhú stranu.
Predaje totiž aj tak zaostávajú za očakávaním výrobcov a objednávky niektorým producentom začali klesať vzhľadom na vysokú infláciu a klesajúce štátne príspevky na ich kúpu.
Najväčší európsky koncern Volkswagen v septembri avizoval, že vo svojom závode na výrobu elektromobilov vo východonemeckom meste Zwickau zruší väčší počet pracovných miest. Spoločnosť oznámila, že nepredĺži 269 zmlúv na dobu určitú, ktorých platnosť sa po uplynutí 12-mesačnej lehoty čoskoro skončí. Zwickau vyrába pre koncernové značky Volkswagen, Audi a Cupra výhradne elektromobily.
Automobilky majú plán B, myslí si bývalý inžinier značiek Audi a Opel
Už v júni tohto roka rakúsky automobilový expert Fritz Indra uviedol, že podľa jeho mienky príde k zrušeniu zákazu. Je totiž úplne presvedčený o kvalitách spaľovákov a ich celkovej nadradenosti v porovnaní s inými druhmi pohonov. Bývalý inžinier gigantov automobilového priemyslu, ako Audi či Opel, sa zároveň nazdáva, že automobilky už majú plán B za predpokladu, že to s elektromobilitou nevyjde.
Odborník hovoril aj o dôvodoch, prečo automobilky komunikujú prioritne elektrickú mobilitu, hoci majú vraj skryto počítať s tým, že nenahradí spaľovacie motory úplne. „Priemysel momentálne nemôže hovoriť otvorene. Okrem politického tlaku sú totiž akciové trhy stále presvedčené o elektromobile,“ vysvetlil.
Syntetické palivá – útecha len na papieri?
Pripomeňme, že zákaz predaja nových naftových a benzínových vozidiel po roku 2035 sa stal realitou na jar tohto roka. Výnimku na naliehanie niektorých členských štátov na čele s Nemeckom napokon dostali syntetické palivá.
Ako Štandard informoval už v marci tohto roka, hoci pri syntetických palivách nemusíme meniť vlastné mentálne nastavenie, životný štýl, výrobné procesy vozidiel či existujúcu infraštruktúru čerpacích staníc, tu niekde sa ich výhody končia. Ich použitie v praxi totiž výrazne limituje (a aj veľmi dlho limitovať bude) obmedzená produkcia a vysoká cena.
Analytici z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy napríklad spočítali, že aj keby sa zobrali všetky syntetické palivá na svete vyrobené v roku 2035, pokrylo by to len desatinu spotreby áut v Nemecku.
Pokiaľ ide o cenu, realistické odhady podľa magazínu Forbes hovoria o tom, že syntetické palivá sa budú do roku 2030 predávať za tri až štyri eurá za liter, čo je neporovnateľne viac ako pri súčasných slovenských spotrebiteľských cenách za benzín a naftu (okolo 1,5 eura za liter).
Pridáva sa k tomu aj skutočnosť, že Európska únia chce pre povolenie spaľovacích motorov so syntetickými palivami navrhnúť kritériá, ktoré fakticky nie je možné splniť. Okrem iného preto, že do emisnej bilancie motorov so syntetickými palivami by sa mal navyše zarátavať celý proces od získania energií cez ich výrobu, skladovanie až po distribúciu.
Na priesečníku potenciálneho nového zloženia Európskeho parlamentu, nedostatočného dopytu po elektromobiloch a znemožnenia používania syntetických palív v praxi teda koniec zákazu spaľovacích motorov nevyzerá nereálne. Či a v akej podobe k zmene príde, budeme naďalej sledovať.
