Ťažko sa na to pozerá. Ako umelá inteligencia umožnila komunikáciu s mŕtvymi

Doktorka Stephenie Lucas Oneyová má 75 rokov, ale stále sa obracia na svojho otca so žiadosťou o radu. Zaujíma ju, ako sa vyrovnal s rasizmom. Ako sa mu podarilo uspieť, napriek tomu, že čelil toľkým prekážkam?

Odpovede sú zakorenené v skúsenostiach Williama Lucasa ako černocha z Harlemu, ktorý sa živil ako policajt, agent FBI a sudca. Doktorka Oneyová však nedostáva rady osobne. Jej otec je už viac ako rok mŕtvy.

Namiesto toho počúva v telefóne odpovede nahovorené hlasom svojho otca prostredníctvom aplikácie HereAfter AI, ktorá využíva umelú inteligenciu a generuje odpovede na základe hodín rozhovorov, ktoré s ním viedla pred jeho smrťou v máji 2022.

*Dr. Oneyová používa HereAfter AI na rozhovor so svojím zosnulým otcom Williamom Lucasom. Foto: Sylvia Jarrus pre New York Times*

Jeho hlas jej poskytuje útechu, ale povedala, že profil vytvorila skôr pre svoje štyri deti a osem vnúčat.

„Chcem, aby deti počuli všetky tie veci jeho hlasom," povedala doktorka Oneyová, endokrinologička, zo svojho domu v Grosse Pointe v Michigane, „a nie odo mňa, ktorá sa ho snaží parafrázovať, ale aby to počuli z jeho pohľadu, jeho času a jeho perspektívy."

Niektorí ľudia sa obracajú na umelú inteligenciu ako na spôsob komunikácie s mŕtvymi, ale jej používanie ako súčasť smútočného procesu vyvoláva etické otázky a zároveň necháva v neistote niektorých ľudí, ktorí s ňou experimentovali.

Aplikácia HereAfter AI bola predstavená v roku 2019, dva roky po debute aplikácie StoryFile, ktorá vytvára interaktívne videá, v ktorých sa zdá, že subjekty pri odpovediach na otázky nadväzujú očný kontakt, dýchajú a žmurkajú. Obe generujú odpovede z vyjadrení používateľov na výzvy typu „Povedzte mi o svojom detstve" a „Aká je najväčšia výzva, ktorej ste čelili?"

Ich príťažlivosť neprekvapuje Marka Sampla, profesora digitálnych štúdií na Davidson College, ktorý vyučuje kurz s názvom Smrť v digitálnom veku.

„Vždy, keď sa objaví nová forma technológie, je tu snaha využiť ju na kontakt s mŕtvymi," povedal pán Sample. Upozornil na neúspešný pokus Thomasa Edisona vynájsť „duchársky telefón".

„Bol tam môj najlepší priateľ“

*Heather Maiová-Smithová a Stephen Smith, zakladatelia spoločnosti StoryFile, v kanceláriách spoločnosti v Los Angeles. Foto: Alisha Jucevic pre New York Times*

Služba StoryFile ponúka verziu „dokonalá reprodukcia (high-fidelity)", v ktorej historik robí rozhovor s osobou v štúdiu, ale existuje aj verzia, ktorá si vyžaduje len notebook a webovú kameru. Stephen Smith, spoluzakladateľ spoločnosti, ju dal vyskúšať svojej matke Marine Smithovej, pedagogičke v oblasti holokaustu. Jej podobizeň v službe StoryFile odpovedala na otázky na jej pohrebe v júli.

*Rozhovor s klientom StoryFile v štúdiu spoločnosti v Los Angeles. Foto: Alisha Jucevic pre New York Times*

Podľa StoryFile si vytvorilo profil približne 5 000 ľudí. Medzi nimi bol aj herec Ed Asner, s ktorým bol urobený rozhovor osem týždňov pred jeho smrťou v roku 2021.

Spoločnosť poslala StoryFile pána Asnera jeho synovi Mattovi Asnerovi, ktorý bol ohromený, keď videl, že sa na neho otec pozerá a že odpovedá na otázky.

*Stephen Smith vysvetľuje technológiu používanú na zachytenie rozhovoru s osobou v službe StoryFile. Foto: Alisha Jucevic pre New York Times*

„Bol som z toho unesený," povedal Matt Asner. „Bolo to pre mňa neuveriteľné, ako som mohol mať túto interakciu s otcom, ktorá bola relevantná a zmysluplná, a bola to jeho osobnosť. Tento muž, ktorý mi naozaj chýbal, môj najlepší priateľ, tam bol."

Súbor prehral na otcovom smútočnom obrade. Niektorí ľudia boli dojatí, povedal, ale iným to prekážalo.

*Osoby v profiloch StoryFile sú snímané niekoľkými kamerami z rôznych uhlov. Foto: Alisha Jucevic pre New York Times*

„Boli ľudia, ktorým to pripadalo morbídne a boli z toho zhrození," povedal pán Asner. „Ja sa s týmto názorom nestotožňujem," dodal, „ale chápem, prečo to hovoria."

„Ťažko sa na to pozerá“

Lynne Nieto tiež tomu rozumie. Spolu s manželom Augiem, zakladateľom spoločnosti Life Fitness, ktorá vyrába posilňovacie stroje, vytvorili pred jeho smrťou vo februári na amyotrofickú laterálnu sklerózu (A. L. S.) StoryFile, ktorý by mohli použiť na webovej stránke neziskovej organizácie Augie's Quest. Tú založili s cieľom získať peniaze na výskum A. L. S. Možno by si ho raz chceli pozrieť aj jeho malí vnuci.

Nieto si prvýkrát pozrela jeho súbor asi šesť mesiacov po jeho smrti.

„Nebudem klamať, ťažko sa mi na to pozeralo," povedala a dodala, že jej to pripomínalo ich sobotňajšie ranné rozhovory a pripadalo jej to príliš „surové".

Také pocity nie sú nezvyčajné. Tieto vymoženosti nútia spotrebiteľov čeliť tomu, na čo sú naprogramovaní nemyslieť: smrteľnosti.

„Ľudia sú hákliví na smrť a stratu," povedal v rozhovore James Vlahos, spoluzakladateľ spoločnosti HereAfter AI. „Mohlo by to byť ťažké predať, pretože ľudia sú nútení čeliť realite, ktorou by sa radšej nezaoberali."

HereAfter AI vyrástla z chatbota, ktorý Vlahos vytvoril ako podobizeň svojho otca pred jeho smrťou na rakovinu pľúc v roku 2017. Vlahos, špecialista na konverzačnú umelú inteligenciu a novinár, ktorý prispieval do časopisu New York Times, napísal o tejto skúsenosti pre Wired a čoskoro sa mu začali ozývať ľudia s otázkou, či by im mohol vytvoriť mamabota, manželbota a podobne.

„Nemyslel som na to nijako komerčne," povedal Vlahos. „A potom mi to prišlo úplne jasné: toto by mal byť biznis."

Otázka súhlasu a perspektívy

Podobne, ako v prípade iných inovácií umelej inteligencie, aj v prípade chatbotov vytvorených na základe podoby osoby, ktorá zomrela, sa vynárajú etické otázky.

*Pán Lucas pôsobil ako výkonný riaditeľ okresu Wayne v Michigane a v roku 1986 bol republikánskym kandidátom na post guvernéra štátu Michigan. Foto: Sylvia Jarrus pre New York Times*

V konečnom dôsledku ide o otázku súhlasu, povedal Alex Connock, vedúci pracovník Saïd Business School na Oxfordskej univerzite a autor knihy Media Management and Artificial Intelligence (Mediálny manažment a umelá inteligencia).

„Tak ako všetky etické otázky v oblasti umelej inteligencie, aj táto sa bude odvíjať od súhlasu," povedal. „Ak ste to urobili vedome a dobrovoľne, myslím, že väčšina etických problémov sa dá pomerne ľahko prekonať."

*HereAfter AI vytvára odpovede na základe odpovedí používateľov na výzvy typu "Povedzte mi o svojom detstve" a "Aká je vaša najväčšia výzva?" Foto: Sylvia Jarrus pre New York Times*

Účinky na pozostalých sú menej jasné.

Dr. David Spiegel, zástupca vedúceho katedry psychiatrie a behaviorálnych vied na Stanfordskej lekárskej fakulte, povedal, že programy, ako StoryFile a HereAfter AI, by mohli ľuďom pomôcť pri smútení, podobne ako keď si prezerajú starý fotoalbum.

Dr. Oneyová povedala, že chcela, aby jej deti a vnúčatá počuli od jej otca "jeho hlas, a nie odo mňa, snažiac sa ho prerozprávať, ale aby to počuli z jeho pohľadu, v jeho čase a z jeho perspektívy". Foto: Sylvia Jarrus pre New York Times

„Rozhodujúce je zachovať si realistickú perspektívu toho, čo skúmate – že nejde o to, že táto osoba je stále nažive a komunikuje s vami," povedal, „ale že sa vraciate k tomu, čo po sebe zanechala."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.