Turgenev údajne pracoval pre ruskú tajnú službu. Špekuluje sa, čo ho k tomu viedlo

Ruský spisovateľ a obdivovateľ Západu Ivan Turgenev bol dokonca dvojitým vplyvovým agentom, napriek tomu sa podľa profesora Lipitského ničomu nespreneveril.

Túto jeseň uplynulo 205 rokov od narodenia a 140 rokov od úmrtia známeho ruského spisovateľa Ivana Turgeneva (1818 – 1883). V jeho domovine sú niektoré jeho diela stále zaradené do školských učebníc literatúry, aj keď do značnej miery stratili na aktuálnosti. Pravda je, že Turgenev je dnes menej populárny ako jeho súčasníci Lev Tolstoj či Fjodor Dostojevskij, hoci počas jeho života to bolo naopak.

Tohtoročné výročia nie sú okrúhle dátumy, ktoré zvyčajne priťahujú verejnú pozornosť. Ale v živote a diele tohto spisovateľa je niečo, čo podnietilo súčasnú literárnu obec, aby si ich pripomenula a dosť aktívne na ne reagovala. Príbeh tohto autora naozaj v niečom vyzerá neočakávane súčasne.   

Západ obdivoval z presvedčenia

Turgenev sa narodil v bohatej šľachtickej rodine. Jeho matka nemala jednoduchú ​​mladosť, ale nakoniec zdedila obrovský majetok a päť tisíc (!) nevoľníkov. Správala sa k nim vraj prísne (ak nie kruto), vďaka čomu jej syn už od detstva zažil množstvo podôb nespravodlivosti a útlaku. To v ňom, ako to niekedy zvykne byť, vyvolalo pretrvávajúcu averziu k poddanskému systému a túžbu žiť v slobodnej krajine.

Po získaní akademického titulu na univerzite v Petrohrade sa Turgenev presťahoval do Berlína, aby študoval jazyky a cudzojazyčnú literatúru. Išlo mu to, postupne plynule hovoril po anglicky, nemecky, francúzsky, latinsky a starogrécky. Zapôsobil na neho spôsob života v Európe, ktorý túžil presadzovať aj v Rusku. Turgenev sa tak stal presvedčeným „zapadnikom“ – tak v Rusku nazývali ľudí, ktorí videli v Európe vzor pre budúcnosť svojej domoviny, aj keď sa v rôznej miere chceli vyhnúť niektorým neduhom Západu.

Po návrate domov sa sústredil na literárnu tvorbu a rýchlo získal uznanie čitateľskej obce. Jeho diela mali ostrý sociálny zámer, odsudzoval otroctvo aj celý prístup vládnucej triedy k roľníkom a poddaným. Tým však vyvolal nespokojnosť cárskych úradov, nakrátko bol dokonca zatknutý. To však – mierne povedané – nijako nezlepšilo jeho postoj k domácemu spoločenskému systému, naopak, len upevnilo istotu, že komfortnejšie je žiť mimo Ruska.

Turgenev tak strávil v európskych krajinách približne 30 rokov svojho života. Nie ako utečenec ani vyhnanec, len sa tam cítil lepšie ako v Ruskej ríši. Možno to mladších čitateľov prekvapí, ale svet bol vtedy otvorenejší ako dnes a západné štáty nerobili zbytočné formálne prekážky cudzincom, ktorí tam chceli bývať – samozrejme, ak mali na to peniaze. Spisovateľ bol bohatý, ako vychytený autor dobre zarábal, takže bol všade vítaný.   

„Londýnsky propagandista“