Sviečka je symbolom Vianoc a vnútorného svetla každého človeka

Z historických záznamov vyplýva, že prvé sviečky boli vyrobené starými Egypťanmi. Nepodobali sa dnešným sviečkam. Bolo to steblo rákosia máčané v roztopenom loji.

Až Rimania vylepšili pôvodnú egyptskú technológiu a vymysleli knôt. Rovnako ako Egypťania sa aj Rimania spočiatku spoliehali na loj získaný z hovädzieho dobytka a oviec. Loj bol hlavnou zložkou sviečok, až do stredoveku, kedy sa začal používať včelí vosk. Ten výrazne zlepšil kvalitu sviečok, pretože na rozdiel od loja, výrazne menej dymil a nevylučoval nepríjemný zápach. Takéto sviečky však boli drahé, preto si ich mohli dovoliť iba bohatí.

Sviečky dnes zapaľujeme na hroboch ako symboly večného svetla. Na pamiatku tých, čo už nie sú medzi nami. Na Dušičky sa z nich stávajú poslovia spomienok, aj keď najčastejšia funkcia je celkom prostá, dávať nám príjemné mäkučké svetlo. Sviečka ako svietidlo zhotovené z vosku a knôtu symbolizuje svetlo, prenesene aj nevinnosť a čistotu. Symbolika vyplýva z vosku roztápaného horiacim knôtom. Vosk je produktom včely, ktorá je pre svoj med a žihadlo považovaná za symbol Krista, dobrotivého sudcu. Sladkosť medu znamená slasť a milosrdenstvo. Žihadlo zasa spravodlivosť a trest.

V kresťanskom náboženstve a ľudových obradoch má sviečka mnohostranné využitie. Pálila sa pri omšiach, aj pri individuálnych obradoch – krste, prvom prijímaní, konfirmácii, sobáši, pohrebe. Sviečka z prvého svätého prijímania sa odkladala a znovu sa zapaľovala pri prijímaní sviatosti pomazania nemocných a pri smrti. Z rôznych sviečok má najväčší význam veľkonočná, nazývaná paškál, ktorá symbolizuje zmŕtvychvstanie Krista.

Možno mnohí z nás zapaľujú sviečku aj intuitívne. Svetlo sviec totiž človeka energeticky pozdvihuje. Horiaca sviečka spaľuje negativitu v priestoroch. Je to akýsi prirodzený a jednoduchý čistič. Môžeme pokojne tvrdiť, že pomáha očistiť aj dušu od hnevu.

Keď hovoríme o svetle sviečky ako o očistnom, mám pre vás skvelý a osvedčený tip: Keď sa s niekým veľmi pohádate a zažijete nepríjemné výmeny názorov, zapáľte v miestnosti, kde sa hádka udiala, minimálne na hodinu sviečku. A odíďte z nej preč.

Sviečka je fascinujúcim nástrojom a akýmsi symbolom vnútorného svetla každého človeka. Svetlo v našom vnútri je totiž od narodenia vždy prítomné, či už je to len menšia iskra alebo blčiaci plameň. Všetky živé bunky totiž vyžarujú svetlo, a tak aj my – ľudia sme tiež svetelné bytosti. Každá myšlienka zanecháva záznam aj v bunkách. Keď zvýšime svoje vibrácie, zmeníme negatívne myšlienky a presvedčenia, nahradíme ich pozitívnym a láskavým pohľadom a postojom a zbavíme sa hnevu a strachu, v našich bunkách bude viac svetla. To sa prejaví na našej životnej energii, následne na našom pevnejšom zdraví. A samozrejme, aj na zvýšenej kreativite. Nie nadarmo sa vraví: je zapálený pre vec.

Sviečka symbolizuje element ohňa. Svetlo vzniká z tohto elementu. Energia ohňa sa na rôznych úrovniach bytia prejavuje vždy inak. Na hmotnej úrovni cez pocity v našich telách tak, že máme dosť vitality, veľkú túžbu a sme vášniví – to je prejav ohňa v nás.

Na emocionálnej úrovni sa element ohňa prejavuje ako ctižiadostivosť, odhodlanie a túžba tvoriť. Na úrovni mentálnej ako intelekt, charizma, sila aj vodcovstvo. Tak ako súčasťou nášho života a každodenného bytia sú aj iné elementy – voda, vzduch, zem, tak aj element ohňa má svoj pozitívny význam. Sviečka a jej svetlo (áno, aj svetlo viery) je tak naším maličkým celoživotným majákom, ktorým si svietime do lepších a šťastnejších zajtrajškov. Na nie vždy jasnú, rovnú a osvetlenú cestu.