Kresťanov stále prenasledujú viac než iných

Vládne obmedzenia týkajúce sa náboženstva rastú: dosiahli najvyššiu mediánovú (stredovú) úroveň za posledných desať rokov. Kresťanstvo najviac prenasledujú a sužujú spomedzi všetkých náboženstiev a to v 145 štátoch. Veľké až veľmi veľké vládne obmedzenia náboženstiev zaznamenali v 56 štátoch sveta, pričom najviac z nich bolo v Číne, a vysoké skóre zaznamenali tiež v Iráne a Malajzii. Najvyššia mediánová úroveň vládnych obmedzení voči náboženstvu bola v regióne MENA, čo označuje severnú Afriku a Blízky východ. Najhoršie sa však kresťanom žije v Severnej Kórei a v Afganistane.

Vyplýva to z údajov za rok 2018, ktoré zverejnil americký výskumný inštitút Pew Research Center, ktorý takúto štúdiu pripravuje od roku 2007. Jeho autori merajú tzv. harassment (súženie, trýznenie), čo „môže zahŕňať široké spektrum činov“, hlavne slovné urážky, fyzické násilie a vraždy, ktoré sú aspoň „sčasti motivované náboženskou identitou cieľovej obete“.

Najviac prenasledovaní sú naďalej kresťania, ktorých sužujú najmä vlády a vládni aktéri, zatiaľ čo židia sú väčšmi vystavení spoločenskému trýzneniu skôr zo strany jednotlivcov a rôznych nevládnych skupín.

Naopak, výrazne slobodnejšie sa žije ateistom, agnostikom a tým, ktorí sa nestotožňujú s konkrétnym náboženstvom, pripomína Pew Research Center.

Nepriaznivé dopady opatrení proti pandémii

V skutočnosti môžu byť obmedzenia ešte väčšie, keďže tento rok vlády v súvislosti s protipandemickými opatreniami zakázali alebo výrazne obmedzili bohoslužby a náboženské úkony.

V tejto súvislosti nedávno apelovala na rešpektovanie náboženského vyznania aj Svätá stolica v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Jej zástupca Monsignor Janusz Urbanczyk vyzval štáty, aby brali väčší ohľad na dôsledky svojich opatrení: „Zákonodarcovia by si mali vždy uvedomovať vážne dôsledky, ktoré tieto nariadenia majú pre náboženské spoločenstvá, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti (pandemickej) kríze nielen prostredníctvom aktívnej podpory v oblasti zdravotnej starostlivosti, ale aj prostredníctvom morálnej podpory a posolstiev solidarity a nádeje.“

Zástupca Svätej stolice pri OBSE tiež varoval pred „redukcionistickým prístupom k slobode náboženského vyznania“, ktorý „sa snaží o privatizáciu náboženstiev“. To podľa Mons. Urbanczyka „odhaľuje neschopnosť nielen oceniť skutočný význam náboženskej slobody, ale aj legitímnu úlohu náboženstva vo verejnom priestore“. V niektorých spoločnostiach sa podľa neho „náboženstvá naďalej považujú za zdroj netolerancie“, čo môže vytvoriť „negatívny postoj k náboženstvám a veriacim“ a tým poškodiť týchto ľudí, komunity aj celú spoločnosť. Ako dodal, „viera prispieva k úcte voči slobode myslenia, voči hľadaniu pravdy, osobnej a spoločenskej spravodlivosti a právnemu štátu“.

Nerovnaké názory na vývoj náboženskej slobody

Potláčanie slobôd kresťanov je na vzostupe aj podľa medzinárodnej organizácie Open Doors. Minulý rok vyše štvrť milióna kresťanov zakúšalo vysokú úroveň perzekúcie, čo je o 15 miliónov viac než rok predtým. Vo svojej každoročnej správe World Watch List 2020 ukazuje, že takmer 3 000 kresťanov zabili pre vieru, čo je síce menej ako rok predtým, no napríklad 3 700 kresťanov zadržali, odsúdili a uväznili bez súdneho procesu. Niekoľkonásobne však narástli útoky na kostoly a iné kresťanské budovy. Uplynulý rok ich bolo skoro 9 500.

Autori ročenky varujú, že kresťanstvo je na pokraji vyhynutia v Iraku a Sýrii.

Open Doors, ktorá pomáha prenasledovaným nasledovníkom Krista, priznáva, že „neexistuje medzinárodná právna definícia prenasledovania“, no definuje ho „ako akúkoľvek nevraživosť v dôsledku toho, že sa niekto stotožní s Kristom, čo môže zahŕňať nepriateľské postoje, slová a skutky voči kresťanom“.

Medzinárodná právnická organizácia Alliance Defending Freedom pritom upozornila, že v Indii útočia na kresťanov každý deň. Odvoláva sa na monitoring násilia, ktorý spracovala asociácia s názvom United Christian Forum. Násilie proti náboženským menšinám v krajine sa podľa nej neznížilo ani s protipandemickým lockdownom, teda obmedzením až zastavením väčšiny aktivít.

Naopak, náboženská sloboda vo svete sa v uplynulom roku vraj v priemere mierne zlepšila a to podľa Komisie Spojených štátov o medzinárodnej náboženskej slobode. Autori výročnej správy sa však so znepokojením dívajú na Čínu, Indiu, Rusko, Saudskú Arábiu a Severnú Kóreu, kde je stále „systematické, pokračujúce a šokujúce porušovanie nielen náboženskej slobody“. Americkí experti tiež upozornili, že v Európe minulý rok rástol antisemitizmus, a to hlavne vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku.