Klaus mladší sa lúči s verejným životom. Nahradí ho jeho otec?

Syn českého exprezidenta Václava Klausa tento týždeň ohlásil nečakaný odchod nielen zo svojej strany Trikolóra, ale aj z verejného života ako takého. Václava Klausa mladšieho, ktorý bol krátko najdôveryhodnejším politikom v krajine, si bude verejnosť pamätať nielen ako odporcu eura či NATO, ale aj pre návrh na zrušenie úradu ombudsmana či obvinenia z autokracie, ktoré mu adresovali jeho spolustraníci. Klausov odkaz ale môže prevziať Klaus starší.

Desiateho júna, pred dvomi rokmi, boli v Česku položené základy národno-konzervatívnej strany Trikolóra. Od začiatku sa médiá na tento projekt pozerali cez prsty, priestor pre stranu sa ale črtal, otázkou bolo, či na to poslanec a syn bývalej hlavy štátu Václav Klaus mladší má. „Prišiel čas vziať si našu krajinu späť,“ vyhlásil sebavedomo pri jej predstavení. A projekt začal.

Politik, ktorého si verejnosť spája s jeho vrodeným tvárovým hendikepom, už vtedy ozrejmil jej hlavné kontúry. Prihlásil sa k tradičnému modelu rodiny, vyzdvihol európske hodnoty v ich starom zmysle slova, skritizoval kult aktivistky Grety Thunbergovej a odmietol prijatie eura na úkor českej koruny. Myšlienky, že by mala jeho krajina pristúpiť k czexitu, sa však neskôr vzdal a označil ju za „detinskú“.

Po ani nie dvoch rokoch sa situácia diametrálne odlišuje a namiesto radosti z nového začiatku v Trikolóre, ktorá mala byť v očiach niektorých ľudí prijateľnejšou náhradou za Slobodu a priamu demokraciu (SPD) Tomia Okamuru a uspokojiť aj konzervatívnejších voličov tradičných strán, prevláda skepsa.

Priznal chybu v sebe

Klaus totiž stranu „po zrelej úvahe“ opúšťa, sťahuje sa z politického života a ukončuje všetky svoje verejné aktivity. Hoci tento pojem priamo nepoužil, je zrejmé, že dôvodom uvedeného kroku je osobné vyhorenie, s ktorým vnútorne zápasil už niekoľko rokov.

„V lete 2017, tesne pred voľbami, sa mi rozpadla rodina a pozitívnu energiu viac-menej odvtedy jednoducho nemám. Dostal som mraky hlasov, ale z pozície hnevu, smútku či rozhnevanosti sa politika robiť nedá, človek musí vyvolávať nádej a mať úplne pozitívne myslenie,“ priznal na sociálnej sieti.

Teraz už bývalý politik uviedol, že jeho strane „niečo chýba“ a hoci vraj čelila útokom zo strany médií, nemožnosti stretávať sa pre pandemické obmedzenia či deficitu osobností s rovnakými názormi, hlavný problém identifikoval v sebe samom.

„Nemám energiu a jednoducho teraz nemôžem zvolávať ostatných do boja, keď viem, že by som sám šiel bez chuti. Všetko na svete je práca. Kandidovať len akože ‚proti Pirátom‘ je rovnako ako ‚proti Babišovi‘ – politický nezmysel. Keď chcete niekoho poraziť či oslabiť ho – musíte sám posilniť a strhávať ľudí pod svoj pozitívny program,“ pokračoval v akomsi virtuálnom rozlúčkovom liste.

Klausova sebareflexia

Niekdajší poslanec za ODS zároveň uviedol, že zo svojich princípov žiadnym spôsobom neuhol a veci, ktoré obhajoval, boli podľa neho nevyhnutné pre úspešnú budúcnosť Česka. Z nových ideológií totiž podľa neho prichádza často len „teror, chudoba a vláda nových vyvolených“.

Klaus sa nechal počuť, že vnútorné rozpory viedol dlhodobo, no zaväzovala ho podpora od ľudí, ktorá údajne vychádzala z toho, že hodnoty, ktoré hájil, boli latentne väčšinové. „Ale stratil som vtip, niekedy rozvahu, niekedy sa rozhodoval radikálne, kde bol na mieste nadhľad. Niekedy naopak. A ste v tvrdom prostredí, kde vám nikto nič nedaruje,“ priznáva chyby niekdajší riaditeľ prestížneho súkromného gymnázia PORG.

Vedením strany je po Klausovom zbalení kufrov poverená tlmočníčka a poslankyňa Zuzana Majerová Zahradníková, ktorá doteraz figurovala na pozícii podpredsedníčky. Klaus ostáva členom Trikolóry a naďalej ju bude voliť. Od poslaneckých lavíc sa teraz možno presunie k tým školským, nakoľko uvažuje, že sa vráti k učeniu, kde sa vraj nestretne s takým množstvom byrokracie ako pri niekdajšej funkcii šéfa školy.

Proti online cenzúre aj intervencii NATO

Klaus mladší sa v poslednom období vryl do pamäte viacerými ráznymi postojmi. Vlani na jeseň sa nechal počuť, že lockdown v jeho krajine nefunguje, pričom uviedol, že pandémiu nezľahčuje, ale trápili ho obrovské ekonomické škody. „Keď sa zlikvidujú ľudia, ktorí dávajú prácu iným ľuďom – nebudú peniaze na nič (ani na prezidentskú kanceláriu),“ tvrdil s narážkou na Miloša Zemana, ktorý situáciu toho času prezentoval opačne.

Negatívne sa vymedzil napríklad voči útoku Severoatlantickej aliancie (NATO) na Srbsko, ktorý sa uskutočnil v rozpore s medzinárodným právom, skritizoval Washington za spojenectvo s teokratickou diktatúrou Saudskou Arábiou a navrhoval zakročiť proti cenzúre nepohodlných názorov na internete, čo sa stalo politickou témou v Poľsku, Maďarsku, ale aj v Taliansku.

Zrušenie úradu ombudsmana

Vlastné mu boli aj mnohé kontroverzie, spory a pády. Reportáž Českej televízie, v ktorej sa hovorilo o okupácii Palestíny Izraelom, označil za „propagandistické správy“. Časť členov Trikolóry ho tiež začiatkom roka vyzvala na odstúpenie za údajné porušenie stanov a zásahy do kandidátky, za čo si vyslúžil obvinenia z autokratického správania.

So železnou pravidelnosťou tiež býva obviňovaný z populizmu, no toto nálepkovanie mu vraj nevadí. „Populizmus je predsa základ demokracie. Keď budem mať nejaký názor len ja sám, môžem ho akurát tak chodiť hovoriť na pivo svojmu kamarátovi. Demokracia ale vychádza z väčšinového názoru. Vládnuť majú tí, ktorí vyhrajú voľby, nie je to súboj intelektu,“ argumentoval netradične.

Navrhoval zrušenie úradu ombudsmana a stránky novín zapĺňala aj jeho prechádzka po Národnej triede v Prahe, kde chcel na jeseň 2019 zapáliť sviečku pri príležitosti spomienky na Nežnú revolúciu. Na mieste sa totiž stretol s opovrhnutím, piskotom, vulgarizmami a skandovaním hesiel ako „hanba, hanba“.

„Ten pocit, keď ako účastníkovi demonštrácie 17.11.89, sa vám po tridsiatich rokoch snaží samozvaný pouličný výbor zakázať zapáliť sviečku na Národnej. Pritom Trikolóra, na rozdiel od iných, dnes nerobí žiadne politické akcie – 17. november patrí všetkým. Len som sem išiel s deťmi (ako každý rok),“ napísal k tejto situácii.

Návrat prezidenta?

Napriek niektorým prešľapom nebola Klausova politická dráha úplne irelevantná. Aj keď sa v prieskumoch Trikolóra pod jeho vedením pohybovala pod hranicou zvoliteľnosti, vo volebnom modeli v roku 2019 objednanom Českou televíziou získala 6,5 percenta hlasov. Ešte viac ho zrejme tešilo, že podľa prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) sa on sám stal najdôveryhodnejším politikom v Česku.

Po Klausovom nečakanom rozhodnutí sa u našich západných susedov vytvoril priestor na kvantum otázok. Mnohí sa napríklad pýtali, či za jeho verdiktom nemôže stáť ešte iný dôvod a čo bude so stranou po odchode jej hlavnej tváre. Odpovede môžu tkvieť v teórii, ktorá sa medzitým udomácnila medzi českými politológmi.

Podľa ich mienky môže Klausove miesto prevziať jeho stále čiperný otec, ktorému údajne nestačí úloha dôchodcu s vlastným inštitútom a ktorý sa občas mihne v televízii. „Vravím si, či teraz nepríde záchranná misia jeho otca,“ pýta sa rečnícky pre denník Mladá Fronta Dnes politológ Ján Kubáček.

Podobne uvažuje aj Josef Mlejnek z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. „Viem si predstaviť, že by Trikolóru viedol Václav Klaus starší. Myslím si, že od jesene vedome smeruje k tomu, aby kandidoval vo voľbách. Podľa mňa chce znovu vstúpiť do straníckej politiky,“ uviedol odborník.