Vzhľadom na to, že ukrajinská armáda čelí rastúcemu počtu mŕtvych a patovej situácii na bojisku, armádni verbovači sú čoraz agresívnejší v snahe doplniť stavy, pričom v niektorých prípadoch ťahajú mužov z ulíc a odvážajú ich do náborových centier s použitím zastrašovania a dokonca aj fyzickej sily.
Podľa právnikov, aktivistov a ukrajinských mužov, ktorí boli vystavení donucovacím taktikám, verbovači zhabali pasy, odviedli ľudí z práce a najmenej v jednom prípade sa pokúsili poslať na vojenský výcvik mentálne postihnutú osobu. Na sociálnych sieťach a v miestnych správach sa čoraz častejšie objavujú videá, na ktorých vojaci strkajú ľudí do áut a držia mužov proti ich vôli v náborových centrách.
Drsná taktika sa zameriava nielen na tých, ktorí sa vyhýbajú odvodu, ale aj na mužov, ktorí by za normálnych okolností boli oslobodení od služby – čo je znakom veľkých problémov, ktorým čelí ukrajinská armáda pri udržiavaní počtu vojakov vo vojne s vysokými stratami a proti oveľa väčšiemu nepriateľovi.
Právnici a aktivisti tvrdia, že agresívne metódy výrazne presahujú rámec právomocí náborovej služby a v niektorých prípadoch sú nezákonné. Poukazujú na to, že náboroví pracovníci na rozdiel od príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní nie sú oprávnení zadržiavať civilistov, a už vôbec nie nútiť ich k odvodu. Muži, ktorí dostanú oznámenie o povolaní do armády, sa majú hlásiť v náborových kanceláriách.
Nezvyčajné taktiky viedli na jeseň tohto roka k viacerým súdnym sporom, v ktorých muži vzniesli námietky proti podľa nich neoprávneným povolávacím oznámeniam, neodborným lekárskym komisiám a nútenej mobilizácii – len v novembri bolo podľa verejne dostupných záznamov 226 súdnych rozhodnutí týkajúcich sa mobilizácie.
Problém komplikuje skutočnosť, že od invázie Ruska vo februári 2022 platí na Ukrajine vojnový stav. Niektorí právnici tvrdia, že to vytvorilo priestor pre subjektívny výklad – a zneužívanie – branných zákonov.
„Armáda má pocit beztrestnosti," povedala Tetiana Fefčaková, právnička, ktorá je šéfkou verejnej organizácie zastupujúcej mužov v prípadoch brannej povinnosti v blízkosti mesta Černivci v západnej Ukrajine. Tvrdí, že niektoré metódy porušujú ukrajinské zákony.
Bez ohľadu na výsledok súdnych sporov sú čoraz agresívnejšie náborové taktiky pripomienkou toho, že vojenská ľudská sila je najdôležitejším a najobmedzenejším zdrojom Ukrajiny. Sú tiež meradlom brutálneho účinku krvavých bojov na občanov, ktoré trvajú takmer 22 mesiacov.
Po napadnutí Ruskom sa Ukrajinci ponáhľali narukovať a brániť svoju vlasť. Teraz vláda priznáva, že mnohí muži sa snažia boju vyhnúť.
Na otázku o obvineniach z nútených odvodov ukrajinské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo: „V súčasnosti sa vo Verchovnej rade (čo je názov ukrajinského parlamentu) pripravujú zmeny právnych predpisov týkajúcich sa mobilizačných a demobilizačných procesov." Ak budú prijaté, uvádza sa ďalej vo vyhlásení, ministerstvo „bude analyzovať schválené normy".
Keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu, kyjevská vláda zabránila mužom vo veku 18 až 60 rokov opustiť krajinu a začala niekoľko vĺn mobilizácie vojsk. A v máji ukrajinský parlament odhlasoval zníženie odvodového veku na 25 rokov.
Dmytro Jefimenko, 34-ročný majiteľ obchodu, má požadovaný odvodový vek, ale začiatkom tohto roka si zlomil pravú ruku a myslel si, že je od služby oslobodený. Keď potom v júni išiel k lekárovi neďaleko malého západného mesta Vyžnycia, na kontrolnom stanovišti ho zastavila polícia.
„Bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez dokladov, bez udania dôvodu nastúpil do môjho auta ozbrojený muž a prinútil ma ísť do vojenského náborového strediska," povedal Jefimenko.
Dodal, že muž nepredložil doklady totožnosti a že ho narýchlo vyšetrili a zadržali v náborovom stredisku. Cez noc sa mu podarilo utiecť a odvtedy sa podrobil vyšetreniam, aby sa potvrdilo, že je stále zdravotne nespôsobilý.
