"Lovci ľudí": Ukrajinskí verbovači používajú drsné metódy

Reportáž New York Times o pochybných náborových praktikách ukrajinskej armády. Tie zahŕňajú prípady nezákonných povolávacích rozkazov, neodborných lekárskych komisií a nátlakových mobilizačných taktík či korupcie pri vyhýbaní sa vojenskej službe.

Vzhľadom na to, že ukrajinská armáda čelí rastúcemu počtu mŕtvych a patovej situácii na bojisku, armádni verbovači sú čoraz agresívnejší v snahe doplniť stavy, pričom v niektorých prípadoch ťahajú mužov z ulíc a odvážajú ich do náborových centier s použitím zastrašovania a dokonca aj fyzickej sily.

Podľa právnikov, aktivistov a ukrajinských mužov, ktorí boli vystavení donucovacím taktikám, verbovači zhabali pasy, odviedli ľudí z práce a najmenej v jednom prípade sa pokúsili poslať na vojenský výcvik mentálne postihnutú osobu. Na sociálnych sieťach a v miestnych správach sa čoraz častejšie objavujú videá, na ktorých vojaci strkajú ľudí do áut a držia mužov proti ich vôli v náborových centrách.

Drsná taktika sa zameriava nielen na tých, ktorí sa vyhýbajú odvodu, ale aj na mužov, ktorí by za normálnych okolností boli oslobodení od služby – čo je znakom veľkých problémov, ktorým čelí ukrajinská armáda pri udržiavaní počtu vojakov vo vojne s vysokými stratami a proti oveľa väčšiemu nepriateľovi.

Právnici a aktivisti tvrdia, že agresívne metódy výrazne presahujú rámec právomocí náborovej služby a v niektorých prípadoch sú nezákonné. Poukazujú na to, že náboroví pracovníci na rozdiel od príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní nie sú oprávnení zadržiavať civilistov, a už vôbec nie nútiť ich k odvodu. Muži, ktorí dostanú oznámenie o povolaní do armády, sa majú hlásiť v náborových kanceláriách.

Nezvyčajné taktiky viedli na jeseň tohto roka k viacerým súdnym sporom, v ktorých muži vzniesli námietky proti podľa nich neoprávneným povolávacím oznámeniam, neodborným lekárskym komisiám a nútenej mobilizácii – len v novembri bolo podľa verejne dostupných záznamov 226 súdnych rozhodnutí týkajúcich sa mobilizácie.

Problém komplikuje skutočnosť, že od invázie Ruska vo februári 2022 platí na Ukrajine vojnový stav. Niektorí právnici tvrdia, že to vytvorilo priestor pre subjektívny výklad – a zneužívanie – branných zákonov.

„Armáda má pocit beztrestnosti,“ povedala Tetiana Fefčaková, právnička, ktorá je šéfkou verejnej organizácie zastupujúcej mužov v prípadoch brannej povinnosti v blízkosti mesta Černivci v západnej Ukrajine. Tvrdí, že niektoré metódy porušujú ukrajinské zákony.

Bez ohľadu na výsledok súdnych sporov sú čoraz agresívnejšie náborové taktiky pripomienkou toho, že vojenská ľudská sila je najdôležitejším a najobmedzenejším zdrojom Ukrajiny. Sú tiež meradlom brutálneho účinku krvavých bojov na občanov, ktoré trvajú takmer 22 mesiacov.

Po napadnutí Ruskom sa Ukrajinci ponáhľali narukovať a brániť svoju vlasť. Teraz vláda priznáva, že mnohí muži sa snažia boju vyhnúť.

Na otázku o obvineniach z nútených odvodov ukrajinské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo: „V súčasnosti sa vo Verchovnej rade (čo je názov ukrajinského parlamentu) pripravujú zmeny právnych predpisov týkajúcich sa mobilizačných a demobilizačných procesov.“ Ak budú prijaté, uvádza sa ďalej vo vyhlásení, ministerstvo „bude analyzovať schválené normy“.

Keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu, kyjevská vláda zabránila mužom vo veku 18 až 60 rokov opustiť krajinu a začala niekoľko vĺn mobilizácie vojsk. A v máji ukrajinský parlament odhlasoval zníženie odvodového veku na 25 rokov.

Dmytro Jefimenko, 34-ročný majiteľ obchodu, má požadovaný odvodový vek, ale začiatkom tohto roka si zlomil pravú ruku a myslel si, že je od služby oslobodený. Keď potom v júni išiel k lekárovi neďaleko malého západného mesta Vyžnycia, na kontrolnom stanovišti ho zastavila polícia.

„Bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez dokladov, bez udania dôvodu nastúpil do môjho auta ozbrojený muž a prinútil ma ísť do vojenského náborového strediska,“ povedal Jefimenko.

Dodal, že muž nepredložil doklady totožnosti a že ho narýchlo vyšetrili a zadržali v náborovom stredisku. Cez noc sa mu podarilo utiecť a odvtedy sa podrobil vyšetreniam, aby sa potvrdilo, že je stále zdravotne nespôsobilý.

Neexistuje žiadny oficiálny záznam týkajúci sa prípadov nútených odvodov, takže presné údaje nie je možné overiť. Právnici a aktivisti tvrdia, že podobných prípadov, ako je Jefimenkov prípad, sú na Ukrajine tisíce, s rôznymi stupňami nátlaku. Denník New York Times sa pre tento článok rozprával s viac ako dvoma desiatkami právnikov, aktivistov, vojakov, brancov a ich rodinných príslušníkov a preskúmal aj textové správy a vojenské a lekárske dokumenty.

Textové správy, v ktorých sa sťažujú na zastrašovacie taktiky, poskytujú pohľad na tento problém.

„Môj manžel ráno odchádzal z nočnej zmeny, tím náborového strediska mu zatarasil cestu a násilím ho odviedli, aby prešiel lekárskou komisiou,“ uvádza sa v jednej správe právnikovi z Kyjeva, ktorú si prezrel denník New York Times. Ďalšia správa znela: „Situácia je taká, že na pracovisko prišli muži v maskáčoch, zobrali chlapom telefóny a odviedli ich do náborovej kancelárie a nútili ich niečo podpísať.“

Takýchto skúseností „za posledných šesť mesiacov masívne pribudlo“, uviedla právnička Fefčaková. Povedala, že na začiatku vojny nebola núdza o dobrovoľných bojovníkov. V posledných mesiacoch však niekedy dostávala 30 až 40 telefonátov denne o mužoch, ktorých nútili do služby. Aj iní právnici hovorili o výraznom náraste sťažností.

Prax nútených odvodov možno podľa aktivistov a právnikov vysvetliť niekoľkými problémami: nejasnými zákonmi, brutálnymi bojmi vrátane vysokého počtu obetí a korupciou.

Hoci Ukrajina prísne stráži údaje o počte obetí, americkí predstavitelia ich odhadujú na viac ako 150 000. Počet ruských obetí sa odhaduje ako vyšší, ale ruská armáda čerpá z približne trikrát väčšieho počtu obyvateľov ako Ukrajina.

Zatiaľ čo niektorí sa domnievajú, že za vysoký počet obetí môže čiastočne agresívna branná taktika, ďalší poukazujú na iný dôvod: mnohí ukrajinskí muži buď utiekli, alebo sa úplatkami vyhli odvodu, čím sa zmenšil počet brancov, z ktorých niektorí majú byť oslobodení od mobilizácie.

Medzi tými, ktorí zostali v zálohe, je veľa ľudí z chudobných pomerov.

„Je to vojna pre chudobných ľudí,“ povedal jeden kyjevský právnik, ktorý požiadal o anonymitu, aby nekritizoval armádu verejne.

Ukrajinskí predstavitelia trvajú na tom, že potláčajú korupciu. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno povedal, že vláda sa chystá zmeniť mobilizačný systém, hoci neuviedol podrobnosti. V auguste Zelenskyj prepustil 24 regionálnych vedúcich regrutačných oddelení po tom, ako sa prevalili informácie o rozsiahlych úplatkárskych schémach.

Obyvatelia, právnici a aktivisti však tvrdia, že to problém nevyriešilo, pretože úradníci na pozíciách pod regionálnymi šéfmi väčšinou zostali.

„Nič sa nezmenilo – práve naopak, pretože majú za úlohu poslať na front určitý počet chlapov a chytia každého, koho môžu,“ povedala Fefčaková.

Andrij Semaka, vojak, ktorý v prvých mesiacoch vojny pracoval v náborovom stredisku vo Vyžnyciach, povedal, že jeho úrad denne privedie 15 až 20 potenciálnych brancov. Približne štvrtina z nich podľa jeho slov podplatí jeho nadriadeného, ktorý naďalej vedie centrum, a ponúknu mu približne 1 000 dolárov, aby sa vyhli povolaniu do armády. Táto cena odvtedy len vzrástla.

„Je to vykúpenie zo smrti – nikto sa vás už nedotkne,“ povedal Semaka, ktorého poslali bojovať do Bachmutu v júni minulého roka.

Uviedol, že jeden lekár v neďalekej nemocnici po telefonáte z náborového strediska falšoval dokumenty od lekárskej komisie. Nadriadený by lekárovi zavolal a povedal: „Pre tohto napíšte, že je nespôsobilý. A pre druhého napíšte, že je zdravý,“ povedal.

Službukonajúci úradník, ktorý zdvihol telefón v centre, povedal, že nadriadený sa odmietol vyjadriť a presmeroval otázky na regionálne centrum.

Vláda v auguste uviedla, že otvorila viac ako 100 prípadov týkajúcich sa korupcie pri nábore. Obyvatelia regiónu nedávno uviedli, že je verejne známe, že muži si môžu kúpiť cestu von zo služby.

Podobne ako väčšina armád, aj Ukrajina umožňuje ľuďom vyhnúť sa za určitých okolností odvodu. Medzi ne patrí zdravotné postihnutie alebo choroba a rodinní príslušníci, ktorí potrebujú starostlivosť.

Tieto usmernenia nepomohli jednému z klientov Fefčakovej, 36-ročnému Hryhorijovi Harasymovi, ktorý je mentálne postihnutý a berie lieky na depresiu. Bol schválený na vojenskú službu, aj keď v obmedzenom rozsahu, a následne bol povolaný na mobilizáciu, ako vyplýva z vojenských dokumentov, ktoré preskúmal denník New York Times.

Fefčakovej sa podarilo zabrániť jeho odvodu tým, že sa stretla s verbovačmi a obvinila ich z nezákonnosti. „Do armády povolali človeka s oficiálnou diagnózou ‚mentálne postihnutie‘ z detstva,“ povedala neveriacky.

V krátkom rozhovore pre New York Times Harasym o svojej skúsenosti povedal len málo. Keď mu Fefčaková pripomenula, aby sa vyhýbal náborovým dôstojníkom a zavolal jej, ak sa niečo stane, začal vzlykať.

Na niektorých komunitách, najmä tých, ktoré nikdy neboli obsadené ruskými vojskami, zanechala taktika nútených odvodov hlboké následky.

Serhij Bolhov, ktorý bol odvedený minulú zimu, zahynul v júli v boji na juhu Ukrajiny a nedávno ho pochovali v obci Ošichliby, ktorá má približne 2 000 obyvateľov a nachádza sa tucet kilometrov od mesta Černivci. Jeho smrť spôsobila v mestečku šok a vyvolala v obyvateľoch strach, že ich zoberú z ulice a zahynú v boji.

Tridsaťdvaročný Bolhov sa usiloval vyhnúť dôstojníkom z neďalekého Kicmanu, ktorý dohliada na nábor v obci Ošichliby, a bol v práci, keď ho priviezli, uviedla jeho manželka Ivanna Bevceková. „Dlho ho nepustili, až do večera,“ povedala. Náboroví dôstojníci ho „vôbec nechceli pustiť“, dodala.

V obci Ošichliby sa regrúti z Kicmanu stali známi ako „lovci ľudí“, povedali miestni obyvatelia. Teraz sa niektorí sťažujú na novšiu taktiku, ktorú si podľa nich osvojilo centrum Kicman: zabavovanie pasov mužov po tom, ako ich stiahnu z ulice, čím sa zabezpečí, že sa budú musieť vrátiť, aby podpísali odvodové dokumenty.

Jeden 58-ročný taxikár v Kicmane, ktorý odmietol uviesť svoje meno, pretože sa obával pomsty, povedal, že verbovači mu zobrali pas a vrátili ho o niekoľko dní neskôr, keď sa dostavil na lekársku prehliadku. „Panuje tu bezprávie,“ povedal nahnevane.

Aj ďalší obyvatelia rozprávali o podobných prípadoch a právnička v Černivci, ktorá hovorila pod podmienkou anonymity, aby sa vyhla odvete, uviedla, že riešila niekoľko prípadov, v ktorých verbovači používali túto taktiku.

Poručík Andrij Bolhovyč, dôstojník v službe v náborovom centre Kicman, tieto výpovede poprel.

„Počujem o tom prvýkrát,“ povedal. „Nikto tu neodoberá pasy.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.