Sledujeme veľké pokrytectvo Západu. Vojna v Gaze to ešte zhoršuje

Dve vojny – na Ukrajine a v Gaze – ukazujú stratu morálneho kreditu Ameriky a Západu. Píše Vladimír Palko.

Ukrajina a Rusko. Gaza a Izrael. Dva konflikty, do ktorých sa dostal náš svet Západu v rokoch 2022 a 2023. Oba z krátkodobého hľadiska neočakávané, z dlhodobého hľadiska nie prekvapujúce.

Oba sa vyznačujú niekoľkými spoločnými princípmi nášho prístupu k nim. Menujme tri takéto princípy. Je to Princíp okamžitého spravodlivého morálneho rozhorčenia, Princíp ukrývania kostlivca v skrini a Princíp podpísaného bianko šeku.

Riadia sa nimi politici i médiá, i keď v čase a priestore dochádza k menším rozdielom.

Princíp okamžitého spravodlivého morálneho rozhorčenia

Okamžité morálne rozhorčenie sa nás zmocní po náhlej, šokujúcej, mimoriadne odsúdeniahodnej udalosti, v ktorej je zabitých mnoho ľudí, a to obzvlášť krutým spôsobom.

K jednej takej udalosti došlo 24. februára 2022. Bola to ruská invázia na Ukrajinu, ktorá nám šokujúcim spôsobom privodila čosi doteraz v Európe nemysliteľné, a to vojnu veľkého rozsahu, ktorá je zástupnou vojnou medzi jadrovými veľmocami.

Druhou takou udalosťou bol teroristický útok Hamasu na izraelské územie 7. októbra 2023.

Obe udalosti vzbudili okamžité morálne rozhorčenie. Ruská invázia preto, lebo i tí, čo chápali ruský pocit ohrozenia, spôsobený rozširovaním NATO o Ukrajinu,  videli, že diplomatické prostriedky neboli vyčerpané.

Útok Hamasu vzbudil morálne rozhorčenie, lebo jeho cieľom bolo zavraždenie čo najväčšieho počtu izraelských civilných obetí, znásilňovanie a mučenie. A zrejme i vyvolanie väčšieho regionálneho konfliktu. Hamas je nepochybne teroristickou organizáciou a zaslúži si zničenie.

Morálne rozhorčenie je správne

Morálne rozhorčenie a odsúdenie je správne. Už menej správna je snaha zabrániť pozrieť sa na konflikt z vyššej perspektívy.

Spomínam si, ako som bol hneď v prvý deň ruskej invázie svedkom presne takejto snahy. Jednak to bolo v mainstreamových médiách, jednak som to zažil na zhromaždení na jednej bratislavskej vysokej škole.

Čítal som a počúval som, bola to invázia, bola to agresia. Odsúdiť a bodka. To „a bodka“ tam bolo doslova.

Veď v odsúdení nebol žiaden problém. Bol som jeden z mála ľudí na Slovensku, ktorí inváziu opakovane verejne odsúdili ešte pred 24. februárom začiatkom roku 2022, keď bola ešte len hypotetickou možnosťou. Ak Rusi použijú násilie, a už je to pravdepodobné, tak to násilie treba odsúdiť. Tak som písal pár dní pred inváziou.

Ale prečo to „a bodka“?

Podobne po 7. októbri som čítal na sociálnej sieti pobúrený status: Ako môže v tomto čase ktokoľvek použiť heslo „Free Palestine“?