Druhé najstaršie remeslo sveta

Väčšina svetového obchodu vždy prúdila po moriach a ani dnes tomu nie je inak; nákladná letecká doprava je veľmi drahá a železnica funguje lepšie skôr na kratšie vzdialenosti. Plavebné koridory medzi Čínou a Amerikou napospol vedú po šírom oceáne, a sú teda bezpečné. Lenže lode, ktoré vozia tovar z Európy do východnej Ázie a naopak, obvykle preplávajú hneď dvoma úzkymi miestami. Jedným z nich je Malacká úžina medzi Malajziou a Sumatrou, tým druhým potom slížovité Červené more, spájajúce Indický oceán so Stredozemným morom.

Také miesta sú pre pirátov ako stvorené a pravdou je, že najmä v tej Malackej úžine sa pirátov nikdy nepodarilo úplne potlačiť. Červené more však bývalo o niečo pokojnejšie. Teraz to už tak nie je, pretože jemenskí povstalci – Húsiovia – dostali od Iránu do rúk ako zbrane (útočné drony, míny), tak aj inštrukciu, že majú poriadne podkúriť izraelským lodiam. Zatiaľ došlo k únosu jednej lode aj s posádkou a dronovým útokom na niekoľko ďalších vrátane francúzskej fregaty Languedoc a amerického torpédoborca USS Carney. Motivácia je očividne skôr ideologická ako komerčná, ale z hľadiska ohrozených lodí je to v podstate jedno.

Prvý bod na zamyslenie: vzrastajúca pirátska aktivita je vždy znamením toho, že sila civilizácie v danej oblasti slabne. Už starí Egypťania a starí Rimania považovali za zásadne dôležitú štátnu úlohu potláčať pirátstvo a robili tak rôznymi, niekedy aj extrémne nevyberanými metódami; v ére britského impéria slúžilo na tento účel najdlhšie rahno na danej lodi, prípadne popravčí dok v londýnskom Wappingu, ak niekto priviezol živých zajatcov do Anglicka.

Pre pirátov vznikol aj špeciálny právny termín hostis humani generis čiže nepriatelia ľudského rodu, ktorý znamenal, že právo zasiahnuť proti nim má akákoľvek námorná mocnosť bez toho, aby si musela pýtať dovolenie od ostatných. Toľko kedysi funkčný model.

V základných rysoch platí toto pravidlo dodnes, ale na jeho praktické uplatnenie je potrebné do danej oblasti naozaj poslať lode a zviesť s pirátmi víťazný boj; až potom sa dá uvažovať o tom, aký trest je pre preživších adekvátny. Lenže po desiatkach rokov, ktoré uplynuli od konca studenej vojny, sú západné námorné sily trochu atrofované a kríz je odrazu priveľa.

Bolo by trochu hanbou, keby svetový námorný obchod zahnali do úzkych akýsi jemenskí kmeňoví bojovníci v sandáloch. Je však dosť možné, že sa im to podarí.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.