Proti Orbánovi nasadia superštát

Rozruch nastal neskôr, keď použil svoje veto na schválenie ďalšieho balíčka, vzhľadom na jeho veľkosť skôr balíka (50 miliárd eur, z čoho 33 miliárd eur je, samozrejme, pôžička). Zvyšných 26 členských štátov sa dohaduje, ako prelomiť Orbánovo veto a zostaviť balík na základe princípu 27 mínus 1, teda v podstate multilaterálne. Zdá sa však, že ak Európska komisia odblokuje pozastavené dotácie pre Maďarsko, Orbán odblokuje dotácie pre Ukrajinu.

Pozrime sa na meritum veci. Orbán má pravdu, že v normálnych pokojných časoch by Ukrajina nespĺňala kritériá vstupu. Nesie nezávideniahodnú nálepku najskorumpovanejšej krajiny v Európe, nemá slobodu médií a nemala ju ani rok pred vojnou, nerešpektuje ochranu národnostných menšín…

Kyjev predložil svoju žiadosť krátko po ruskej invázii a v lete 2022 mu udelili štatút kandidátskej krajiny. Únia sa v tomto prípade ponáhľa, čo vidíme, keď to porovnáme s Tureckom, ktoré podalo žiadosť o členstvo v EHS v roku 1987 alebo s Albánskom. To podalo žiadosť v roku 2009 a rokovania sa začali predminulý rok. Z politického hľadiska môže podpora Ukrajiny niečo prinášať u nás, zatiaľ čo väčšina európskych národov sa nepretrhne. Think tank Európska rada pre zahraničné vzťahy práve zverejnil prieskum v šiestich členských štátoch. Len v dvoch z nich sa zástancovia členstva Ukrajiny aspoň priblížili k väčšine. Ide o Poľsko a Dánsko (47 a 50 percent). Naopak, v Nemecku a Francúzsku prevažujú odporcovia nad zástancami. Malú podporu namerali aj v Rumunsku a nízka je aj podpora Ukrajiny v Rakúsku.

Autori prieskumu na základe výsledkov zo šiestich krajín extrapolovali, že len približne tretina Európanov chce Ukrajinu vnútri. Treba predpokladať, že odpovede v prieskume boli čisto intuitívne a budú mať tendenciu zhoršovať sa, keď sa respondenti dozvedia, že napríklad podľa interných výpočtov Európskej komisie alebo Inštitútu pre nemecké hospodárstvo (IW) by na podporu Ukrajiny musela ísť osmina celého rozpočtu EÚ. To predstavuje 180 až 190 miliárd eur počas šiestich rokov, čo je len o niečo menej ako platby, ktoré EÚ posiela Ukrajine od začiatku vojny, aby sa nezrútila pod náporom Ruska, a pokračovali by aj v rokoch po rozšírení.

Určite je to do istej miery spôsob myslenia púťových obchodníkov. Ťažko budeme Ukrajine zatvávať dvere do jedného z dvoch klubov, o ktoré prejavila záujem. Tým druhým bolo NATO, o ktorom Rusko od roku 2007 hovorilo, že mu zabráni, a po dvoch rokoch vojny je jasné, že členstvo Ukrajiny v NATO nebude. Rozvrátená krajina, ktorá bude čoraz častejšie napádaná za to, že slúžila ako hračka v geopolitickom konflikte, potrebuje niekam smerovať.

Rokovania o vstupe sa aj tak budú ťahať dlho, možno desaťročia, a ako nám Budapešť nezabudla pripomenúť, Ukrajinu delí od konečnej pozvánky asi 70 jednomyseľných hlasov, ktoré môžu celý proces zastaviť. Teda zatiaľ. V Európe máme pomerne húževnatú kampaň za zrušenie zvyškov zásady jednomyseľnosti v radách EÚ, najmä v zahraničnej a bezpečnostnej politike. A to je druhý aspekt tohto boja s Orbánom. Nemecko prevzalo úlohu hybnej sily pri rušení národného veta; podpora vo zvyšku EÚ je zatiaľ len čiastočná. Ale aj v dnes už dosť bezbrannej Českej republike chce časť vlády zrušiť národné veto (5-koalícia mínus ODS) a dokonca aj prezident, ktorého úlohou je stelesňovať českú štátnosť, hoci o tom netuší.

Aspoň človek stredného veku si pamätá, že českí propagátori členstva v EÚ sa pred vstupom do EÚ odvolávali na národné veto. Chcelo sa tým povedať, že tí, ktorí sa obávajú straty štátnej suverenity, sú hysterickí. Pravdepodobne však len lapali vtáčka. Dnešná potreba meniť pravidlá, keď systém prináša výsledok, ktorý nás momentálne neuspokojuje, svedčí o nezrelosti. Alebo, čo je možno ešte detinskejšie, snahe meniť pravidlá tak, aby sme uštedrili pomyselnú facku jednému nemilovanému Orbánovi. Každý, kto takto uvažuje, úplne nepochopil zmysel politiky.

Text pôvodne publikovali v Týdeníku Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.