Tradičné Vianoce v Chorvátskom Grobe: S bratom sme kradli salónky a potom sme dnu zakrútili chleba

Ako v Bratislave a okolí vznikla chorvátska menšina? Chorváti začali prichádzať na územie Slovenska v polovici 16. storočia v súvislosti s bitkou pri Moháči. Keď pred takmer 500 rokmi utekali pred inváziou Turkov, kolonizovali na Slovensku mnoho obcí a viaceré aj založili. Dnes sa chorvátska komunita udržala predovšetkým v štyroch lokalitách – v Čunove, Jarovciach, Devínskej Novej Vsi a Chorvátskom Grobe, ktorý sme pred Vianocami navštívili.

V priestoroch spolku nás privítala pani Anna Horinková – najstaršia žijúca členka spolku v obci. Pochádza zo starej rodiny Sandtnerovcov, ktorá tu má hlboké korene. Aj napriek vysokému veku ide o dámu veľmi vitálnu a plnú elánu. „Mám voľakde aj občianku. Z roku 1934 som. Koľko to už je? Keď ma nezavolajú hore, tak vo februári budem mať deväťdesiat,“ povedala hrdo pani Anna, no hneď aj so smiechom dodala: „Ale som už pokazená ako taký starý trabant.“ Vzápätí sa pustila do rozprávania o Vianociach.

Ako teda vyzerali Vianoce Chorvátov žijúcich v Chorvátskom Grobe? Príbeh začína paradoxne v stodole. Zvieratá, ktoré dávali ľuďom obživu, boli na prvom mieste. „Na štedrý deň išiel otec všetko opatriť. Dobytok, kravy aj voly, čo sme chovali. To muselo byť prvé,“ hovorí pani Anna a jedným dychom dodáva, že ruky od práce nedávali bokom ani deti. Tie vykydali hnoj, nasečkovali seno aj do rezervy či nakŕmili zvieratá. Mame zas pomáhali s pečením a upratovaním.

Pred večerou išla hlava rodiny, teda otec, pokropiť všetko svätenou vodou. Zvieratám ako zdroju obživy sa muselo požehnať ako prvým, takže celý rituál začínal opäť v stodole. Nasledoval aj dom a rodina, aby sa domácnosti dobre vodilo a žila v pokoji a zdraví celý rok. Zo stodoly doniesli snop sena, ktorý umiestnili pod stôl. „Seno zviazané do batôžteka nám malo pripomínať, že slávime narodenie Ježiška,“ vysvtelila symboliku tohto rituálu pani Anna. Nohy stola obviazali reťazou, aby rodina držala pohromade.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťČarokvet: Jedinečné spojenie kvetinárstva s kaviarňou sa v Bernolákove teší veľkej obľube

Zo stropu, zavesený na drevenom tráme, visel vianočný stromček, ozdobený sušeným ovocím, jablkami, orechmi, podomácky vyrobenými ozdobami z celofánu a fondánovými salónkami. „To sme kradli s bratom a potom sme dnu zakrútili chleba, ja som ho to naučila“ zaspomínala si pani Anna. Stromček bol ozdobený skromne, aby mohol dýchať a vynikol aj on sám, nie len nablýskané ozdoby. Podeň dávali ešte kukuricu a pšenicu. Tie mali zabezpečiť v budúcom roku dobrú úrodu.

Na stole bolo prestreté aj pre náhodného okoloidúceho a keď sa sadlo k stolu, nemohol sa nikto postaviť, až kým sa večera neskončila. Rodina prišla k stolu oblečená slávnostne a večera sa začala modlitbou. Nie vždy však slávnostné oblečenie ostalo na poriadku. „Akurát počas jednej večere, ako sme jedli, padlo zo stromčeka nad stolom jablko a šuch, babke rovno do polievky. Všetkých nás to ofŕkalo, ale smiali sme sa,“ zaspomínala pani Anna veselo.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťViete, ako trávili Vianoce naši predkovia, aké dary si dávali a čo mali na Štedrú večeru?

Štedrovečerné menu sa podobalo tomu nášmu, ale bolo o čosi skromnejšie. Oplátky s medom, strúčik cesnaku pre dobré zdravie či prekrojené jablko nechýbalo ani na stole u Sandtnerovcov. Hlavným chodom bola kapusnica, trochu netypicky so sušenými slivkami. Mäso či rybu by ste však na stole hľadali márne. „Mäso sa vtedy moc nejedávalo, rybu sme nemali, ale mali sme pampúchy. To sme z cesta vykrojili so štamperlíkom a na sporáku sa to pieklo, niečo podobné ako bobaľky,“ vysvetlila pani Anna. Tie potom rozrobili s masťou a orechmi alebo makom. Večeru zavŕšili koláčom či už tradičným makovým, orechovým alebo kapustovým, takzvaným belešom. Rodina sa ešte porozprávala alebo si zaspievali a potom už nastal pre deti zlatý klinec programu – darčeky.

Darčeky boli však iného charakteru, než sme zvyknutí dnes. Boli to často praktické veci ako štrikované papuče či sveter. Mnohokrát darčeky vyrábali šikovné mamy a staré mamy. „Niekedy tak viac času mali tí ľudia. Šili, štrikovali, varili. Teraz je to také iné,“ nostalgicky zaspomínala pani Anna. Deti si však našli pod stromčekom aj hračky, ale tradičné drevené. Celkovo sa jej Vianoce s darčekmi ani nespájali, ťažko sa jej na ne spomínalo aj teraz. Záplavu darčekmi, ktorú zažívajú dnešné deti veľmi nechápe. „Teraz krabíc plno pod stromčekom, až mi je ľúto toho papiera a stužiek, na čo to všetko?“ pýta sa pani Anna.

Po štedrej večeri sa chodilo tradične koledovať k rodine a susedom. „Pásli ovce pastieri pri betlehemskom majeri, vsteňte hore a poďte, Krista Pána nájdete. Nájdete ho v jasličkách, v ovinutých plenečkách. Mária sa starala, kde by plenky nabrala. Odtrhla si z ruže kvet. Ovinula celý svet. Krstná mama, dajte niečo!“ zaspomínala si s koledou na perách pani Anna. Deti dostali za peknú koledu nejakú maličkosť ako koláč. Sviatočný večer zavŕšili polnočnou omšou v kostole, na ktorú sa pre piesne pani Anna vždy veľmi tešila.