Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Tradičné Vianoce v Chorvátskom Grobe: S bratom sme kradli salónky a potom sme dnu zakrútili chleba

CHORVÁTSKY GROB – V obci neďaleko Bratislavy žije komunita Chorvátov, ktorí sa snažia uchovávať si svoje zvyky, tradície aj jazyk. Sú združení v Chorvátskom kultúrnom spolku a my sme sa rozhodli v tomto vianočnom čase priblížiť najväčšie sviatky roka tak trochu z inej perspektívy. Spolu s najstaršou žijúcou členkou spolku si zaspomíname, ako to na Vianoce vyzeralo v chorvátskej rodine žijúcej na Slovensku.

Stromček v minulosti visel zo stropu. Foto: Tatratea

Stromček v minulosti visel zo stropu. Foto: Tatratea

Publikované: 

Ako v Bratislave a okolí vznikla chorvátska menšina? Chorváti začali prichádzať na územie Slovenska v polovici 16. storočia v súvislosti s bitkou pri Moháči. Keď pred takmer 500 rokmi utekali pred inváziou Turkov, kolonizovali na Slovensku mnoho obcí a viaceré aj založili. Dnes sa chorvátska komunita udržala predovšetkým v štyroch lokalitách – v Čunove, Jarovciach, Devínskej Novej Vsi a Chorvátskom Grobe, ktorý sme pred Vianocami navštívili.

V priestoroch spolku nás privítala pani Anna Horinková – najstaršia žijúca členka spolku v obci. Pochádza zo starej rodiny Sandtnerovcov, ktorá tu má hlboké korene. Aj napriek vysokému veku ide o dámu veľmi vitálnu a plnú elánu. „Mám voľakde aj občianku. Z roku 1934 som. Koľko to už je? Keď ma nezavolajú hore, tak vo februári budem mať deväťdesiat,“ povedala hrdo pani Anna, no hneď aj so smiechom dodala: „Ale som už pokazená ako taký starý trabant.“ Vzápätí sa pustila do rozprávania o Vianociach.

Pani Anna Horinková je najstaršou členkou Chorvátskeho kultúrneho spolku v obci Chorvátsky Grob. Foto: Katarína Krajčová

Ako teda vyzerali Vianoce Chorvátov žijúcich v Chorvátskom Grobe? Príbeh začína paradoxne v stodole. Zvieratá, ktoré dávali ľuďom obživu, boli na prvom mieste. „Na štedrý deň išiel otec všetko opatriť. Dobytok, kravy aj voly, čo sme chovali. To muselo byť prvé,“ hovorí pani Anna a jedným dychom dodáva, že ruky od práce nedávali bokom ani deti. Tie vykydali hnoj, nasečkovali seno aj do rezervy či nakŕmili zvieratá. Mame zas pomáhali s pečením a upratovaním.

Pred večerou išla hlava rodiny, teda otec, pokropiť všetko svätenou vodou. Zvieratám ako zdroju obživy sa muselo požehnať ako prvým, takže celý rituál začínal opäť v stodole. Nasledoval aj dom a rodina, aby sa domácnosti dobre vodilo a žila v pokoji a zdraví celý rok. Zo stodoly doniesli snop sena, ktorý umiestnili pod stôl. „Seno zviazané do batôžteka nám malo pripomínať, že slávime narodenie Ježiška," vysvtelila symboliku tohto rituálu pani Anna. Nohy stola obviazali reťazou, aby rodina držala pohromade.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.