Reverend Dušan Tóth (ročník 1938) zažil v svojom živote veci, ktoré sa zväčša do jedného života ani nedajú zmestiť. V roku 1968, keď prišli vojská Varšavskej zmluvy a on pracoval v Slovenskom rozhlase, ušiel na Západ, pôsobil v Kanade. Tam začal pracovať pre zrejme najbohatšieho Slováka v 20. storočí, Štefana Romana. Keď prišiel rok 1989, začínal, paradoxne, od nuly. Rozhovor vedie Jaroslav Daniška.
Začnime v roku 1968. Mali ste 30 rokov, pôsobili v Slovenskom rozhlase, keď prišli sovietske vojská a vy ste sa rozhodli odísť na Západ.
Stal som sa evanjelickým kňazom v severnej Amerike. Prišli ponuky: Chicago, Indiana, Florida, dostal som niekoľko ponúk z Austrálie, a potom z Toronta. Pripravoval som sa na Toronto. Do toho prišiel ozajstný zlom. Môj biskup mi hovorí: vieš čo, ideš sa ukázať do Toronta, tam bude aj generálne zhromaždenie Svetového kongresu Slovákov. Dostali sme pozvánku ako slovenská evanjelická cirkev, mohol by si nás tam reprezentovať. Ty si prišiel zo Slovenska len nedávno, rozumieš tomu, čo sa tam deje. Choď tam ako pozorovateľ. Tak som išiel a bol som pozorovateľ. Keď som sa dostal medzi ľudí, krúžili tam aj chlapci, ktorí prišli zo Slobodnej Európy, poznali ma ako rozhlasáka, dokonca aj z Hlasu Ameriky ma poznali. A šuchy-muchy, ani neviem ako sa to stalo, zrazu ma navrhli do funkcie.