Päť hviezd v jednej
Legenda aurea uvádza, že mudrci videli až päť hviezd. Prvou bola skutočná hviezda, ktorú zbadali na východe. Druhou bola „duchovná“ hviezda, ktorú videli v srdci a spojená s pohľadom viery ich poháňala na ceste. Treťou hviezdou je podľa Zlatej legendy anjel, ktorý sa im zjavil neskôr a varoval ich pred návratom k Herodesovi. Štvrtou hviezdou bola symbolicky Bohorodička, ktorá je na ikonografii znázorňovaná s tromi hviezdami poukazujúcimi na jej panenské materstvo. A napokon piatou hviezdou bol samotný Ježiš, Boží Syn.
Všetkých päť hviezd umiestňuje Legenda aurea do jednej betlehemskej hviezdy, pričom otázku jej pôvodu spája s alegorickým významom. Betlehemská hviezda je novým stvorením indikujúcim kozmickú udalosť: narodenie Božieho Syna.
Kométa, supernova či konjunkcia?
Vedecký pohľad na hviezdu prišiel v priebehu storočí s tromi možnosťami. Buď išlo o kométu, supernovu, alebo o konjunkciu planét Jupiter a Saturn. Tieto pohľady ovplyvnili aj oblasť umenia. Známym príkladom je maľba Giotta di Bondone v Sixtínske kaplnke, kde betlehemskú hviezdu stvárnil ako kométu. Proti hypotéze kométy však okrem historických výpočtov hovorí argument nápadnosti. Úkaz kométy by si zrejme všimli aj Herodesovi ľudia a neboli by takí prekvapení informáciou od mudrcov.
Proti hypotéze betlehemskej hviezdy – supernovy, ktorú začiatkom 17. storočia sformuloval nemecký astronóm Johannes Kepler, hovorí najmä relatívne krátka doba trvania celého úkazu. Hypotéza konjunkcie Saturnu a Jupitera s možnou dobou trvania až jeden rok by sa dala použiť aj ako vysvetlenie ukazovateľa smeru pre mudrcov. Priblíženie Saturnu a Jupitera mohlo vytvoriť pre pozorovateľa zo Zeme tvar pripomínajúci šípku, ktorú si mohli mudrci vysvetliť ako smerovú tabuľu až k Betlehemu. V každom prípade je v gréckom origináli Matúšovho evanjelia uvedené jednoduché slovo „aster“, teda hviezda.
Kam až „doputovali“ mudrci?
Ďalšie smerovanie mudrcov po návšteve Betlehema je predmetom legiend. Ich pozostatky sa pričinením matky cisára Konštantína svätej Heleny dostali do Konštantínopola a neskôr zakotvili v Miláne, odkiaľ sa v roku 1064 „zásluhou“ Fridricha Barbarossu odobrali do Kolína. Ako prví „korunovaní“ svätí sa osobitnej obľube tešili najmä u panovníkov, ktorí až do 16. storočia po svojej korunovácii v Aachene zvykli navštíviť svojich troch svätých „kolegov“ v Kolíne.
Pozostatky mudrcov sú dnes uložené v kolínskom dóme v päťstokilogramovom relikviári, ktorý má okrem duchovnej aj veľkú umeleckú hodnotu. Bohato zdobený relikviár získal formu baziliky spojením troch relikviárov a v predvečer sviatku Zjavenia Pána 5. januára je jeho interiér čiastočne sprístupnený pohľadom záujemcov.
Teologický testament
Spomedzi štyroch kánonických evanjelií sa mudrcom venuje iba spomínaný evanjelista Matúš. Je pozoruhodné, že im venuje viac viet ako samotnej udalosti narodenia Ježiša Krista. Je všeobecne známym poznatkom, že adresátmi Matúšovho evanjelia boli židia. A práve im má byť od prvých kapitol jasné, že tento Mesiáš Ježiš prichádza ako spasiteľ pre všetkých. Dôkazom toho sú mudrci. Pri jasliach chýbala náboženská elita Izraela, hoci ich informácia o novonarodenom Kráľovi podľa svedectva svätého Matúša „rozrušila“.
Mudrci sú, naopak, príkladom toho, že sa nechali viesť. Najprv sa nechali viesť hviezdou. Hviezda samotná však nestačila. Po príchode do Jeruzalema ich Božie slovo predpoveďou starozákonného proroka Micheáša nasmerovalo do Betlehema. Až keď sa mudrci spoľahli na túto predpoveď, hviezda, ktorá sa medzičasom stratila, sa objavila znova. Ich príbeh ukončil evanjelista Matúš jednou vetou: „...inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.“ (Mt 2,12)
Túto informáciu nemusíme čítať len ako technický údaj. Mudrci sa po udalosti v Betleheme nevrátili domov rovnakí, akí z neho odišli. Ich život sa nevrátil do pôvodných koľají. Mudrci len odzrkadlili to, čo pre človeka urobil sám Boh v Ježišovi Kristovi. Ježiš sa totiž do neba vrátil obohatený o človeka, čím nám predplatil vstupenku doň. Získať ju znamená obohatiť sa o Boha.
