O troch kráľoch, ktorí nemuseli byť ani traja, ani králi

Z počtu darov, ktoré priniesli novonarodenému Kristovi, tradícia usúdila, že boli traja. Podľa charakteru darov ich zaradila do kráľovského stavu. Z anonymity ich vytiahla menami Gašpar, Melichar a Baltazár. V liturgickom kalendári sa doposiaľ spájajú so sviatkom Zjavenia Pána 6. januára: traja králi.

Iniciálami ich mien „G – M – B“ sú miestami označované príbytky posväcované tradične v tomto období. Aj tu ide o významový posun pôvodných písmen „C – M – B“, teda Christus mansionem benedicat (Kristus nech požehná tento dom). Biblický zdroj evanjelista Matúš pritom nepíše o troch kráľoch, ale spomína „magoi“, teda mudrcov, ktorí sa prišli z východu pokloniť novému Kráľovi Ježišovi Kristovi a priniesli mu patričné dary: zlato, kadidlo a myrhu.    

Kde skončili dary mudrcov?  

Známy stredoveký prameň Legenda aurea uvádza hlbší význam týchto troch darov. Zlatom mali vyjadriť, že Ježiš je kráľ. Kadidlom si ho uctiť ako Boha a myrha mala zasa zvýrazniť Ježiša ako skutočného človeka. Legenda uvádza aj prozaickejšie významy týchto darov. Zlato malo odstrániť Máriinu chudobu, kadidlo malo zmierniť zápach v jaskynnej maštali, v ktorej sa Ježiš narodil, a myrha mala posilniť chlapcovo telo a odpudiť hmyz. Tieto dary sa dnes nachádzajú v Kláštore svätého Pavla na hore Athos, kde sú uctievané ako relikvie.