Juhoafrická lekcia Izraelu aj Západu

V posledných dňoch minulého roka podala Juhoafrická republika podnet Medzinárodnému trestnému tribunálu proti štátu Izrael. Jeho konanie v Gaze označuje za genocídu. Tento krok stojí za pozornosť prinajmenšom z troch dôvodov: upozorňuje na humanitárnu katastrofu v Gaze, demaskuje pokrytectvo Západu a pripomína, že ťažisko svetovej diplomacie sa presúva mimo Európy a USA.

Počet palestínskych obetí izraelského bombardovania už vysoko presahuje dvadsaťtisíc a blíži sa dvadsaťnásobku izraelských obetí teroristického útoku Hamasu zo začiatku októbra. Z drvivej väčšiny ide o nevinných civilistov, sem-tam sa Izraelcom podarí zlikvidovať aj nejakého teroristu. Ale tí sa väčšinou skrývajú v zahraničí a dokážu sa sami o seba dobre postarať.

Rozmer humanitárnej katastrofy vyvolanej izraelským plošným zabíjaním vyplýva aj z porovnania s Ukrajinou. Podľa OSN priniesli takmer dva roky ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorá je na Západe bežne označovaná ako brutálna, zločinná či genocídna, vyše desaťtisíc civilných obetí; aj keď vojenské obete Ukrajiny sa zrejme pohybujú rádovo v státisícoch. Izraelčania dosiahli za tri mesiace dvojnásobok. A napokon OSN naliehavo pripomína aj to, že v žiadnom konflikte doteraz nezahynulo toľko jej spolupracovníkov.

Západné vlády na tieto fakty reagujú stereotypným odkazom, že Izrael má právo na sebaobranu a že terorizmu sa treba rázne postaviť. Oba argumenty sú platné. Avšak vedú k dvom otázkam. Je uskutočňovanie práva na sebaobranu v poňatí súčasnej izraelskej vlády zlúčiteľné so samotnou existenciou palestínskeho obyvateľstva na územiach, ktoré Izrael v rozpore s medzinárodným právom vojensky zabral? Je možné proti teroristom bojovať masívnym bombardovaním?